AKO SI VYCVIČIŤ DRAKA (2025)

Pôvodný animák Ako si vycvičiť draka patrí medzi najvýraznejšie kúsky uplynulých 20 rokov. Niet pochýb, inak by nevznikla celá trilógia. Jeho čaro spočívalo v skvelom uchopení citlivých línií a do toho sa pridala aj štipka humoru, akcie a pekná animácia. Čo sa z toho dá preniesť do „živého remaku“ – a najmä ako? S úctou k originálu i tvorcom rozdelím recenziu na dve časti.

Samotný námet diela je výborný a aj angažovanie hrdinov. Mladý Štikút žije v dedine Vikingov v tieni svojho otca. Veľký náčelník chce chrániť Berk pred nájazdmi drakov a nie je nadšený, že syn sa nevie chopiť zbraní, je nemotorný a neraz narobí viac škody ako úžitku. Po odchode na ďalšiu výpravu ani neverí, že by sa niečo mohlo zmeniť. Lenže z nebies padá zranený drak (tzv. Nočný bes) – a keď ho Štikút nájde, jeho život sa mení naruby. Rázom vzniká puto so zdanlivo nebezpečným šupináčom, ten dostáva meno Bezzubý a Štikút parádne know-how o drakoch. A zároveň presvedčenie, že nie je nutné ich zabíjať ako si predstavuje jeho otec („počkaj, keď prvý raz zatneš sekeru do...“). Lenže ako tento názor pretaviť do celej dediny či vnímania vlastného otca?

Hlavné devízy Ako vycvičiť draka sú jednak vzťah dvoch outsiderov (Štikút-Bezzubý sú vo svojej šlamastike, ale vedia si pomôcť) a vzťah otca a syna (až pri tejto premiére som pochopil, prečo štúdio volí termín premiéry tretí júnový víkend – Deň otcov). Takže nejde tu primárne o akčné boje alebo top efekty (hoci sa ich dočkáte), ale citlivé línie. To, ako si vyvrheli nachádzajú cestu k sebe je vykúpenie pre oboch a nádherná ukážka vzniku odlišného priateľstvá: a keď sa akože vyhnanci spoja, dokážu veľké veci. Stále platí, že cesta Štikúta k drakovi, jeho spoznávanie a pomáhanie (Bezzubý je zranený a dlho nedokáže vzlietnuť), sú parádne elementy posilnené výraznou i citlivou hudbou Johna Powella.

Druhý cenný element vzniká na trase otec-syn. Pri absencii matky (zabil ju drak) nemá náčelník ľahkú pozície a aplikuje jasné postupy (syn má byť ako ja) – a tak ostáva sklamaný. Štikúta čaká aj výcvik, v ktorom otec ani neverí, že bude excelovať. Preto je potom náramne citlivé sledovať ako nedokáže tato prijať odlišné víťazstvo – Štikút sa stane hrdinom, ale nechce kosiť drakov. Otec to cíti ako prehru vo výchove a čaká ho doslova vlastná výprava za obrodením i zmenou názoru. Výborné spracovanie!

Samozrejme, toto je rodinný dobrodružný film, ktorý má aj priestor pre humor (partička kamošov vo výcviku), kopu akcie (jednak efektné prelety s drakom, viaceré fázy tréningu, ale aj obrovské nálety či finále) a možno aj drobnú lásku (Astrid je tvrdé dievča, ktorá pomúti zmysly viacerým). To všetko je namiešané vo výbornom celku, ktorý má azda iba jedinú chybu – stopáž 125 minút, ktorá už môže aj detskému divákovi vadiť a mierne rozbíja inak výborný pocit z celého filmu.

Čím sa dostávame k nevyhnutnej druhej časti – porovnaniu s animákom. Už dĺžka je razantné iná: hraná verzia má polhodinu navyše, no necítiť kde. Viaceré scény sú preklopené 1:1, možno máličko natiahnuté, ale nie sú tu extra scény ako v režisérskej verzii filmov (čo je možno škoda, lebo tak by získala hraná verzia čosi navyše, no neuškodila pôvodnému záberu). No zatiaľ čo 94 minút zvládne detský divák hravo, tu má čo robiť s pozornosťou.

Miernu odlišnosť cítiť aj v soundtracku – je rovnaký a predsa iný. John Powell ho očividne nahrával od začiatku, lebo potreboval natiahnuť jednotlivé scény či línie. Napríklad ikonická skladba Forbidden Friendship trvala 4:01 – a nová verzia A Really Forbidden Friendship má 4:47. Týmto spôsobom sú aj rozšírené ďalšie pasáže a navyše znejú inak. Bombastickejšie, neraz s chorálmi a vážnejšie.

Serióznejšie je poňatie celého filmu. Súvisí aj s tým, že namiesto animovaných postáv hrajú normálni herci a to, čo si môže dovoliť animácia, treba krvopotne domakať s kostýmami či make-upom. Gerard Butler dopadol ešte relatívne dobre ako náčelník, lebo vyfasoval obrovskú bradu či brnenie. Mason Thames ako Štikúť maká ostošesť – budete si azda hodinu zvykať, kým ho akceptujete. Nico Parker ako Astrid si už žiada väčší kompromis: ale paradoxne dopadla lepšie ako animovaná predloha, tvrdý výraz či nedostupnosť dokáže zahrať živá herečka veľmi dobre.

Žiaľ, slabšie dopadla partia vedľajších postáv z výcviku či tréner Pahlt. Je veľmi náročné preniesť čaro a hravosť animáku s rozličnými grimasami, abnormálnymi proporciami či inými prvkami do hranej verzie – a tu to úplne neladí. To isté platí inak aj pre drakov, ktorí dokázali byť väčšinou hrozní i milí zároveň: stačilo, že dáka zubatá držka nahodila škodoradostný úsmev či ľstivú grimasu a tušili ste, že to úplne nemyslí vážne a borca z arény nezožerie. Tu pôsobia draky realisticky, ale nie sú také vtipné. Platí to aj pre Bezzubého, ktorý má ešte najlepšiu mimiku, ale neraz je to spomienka na originál...

Napokon možno mierne kritizovať aj príliš skorý príchod hranej verzie. 15 rokov je fakt málo, hoci je fakt, že niektoré dnešné deti ešte v čase vzniku neboli na svete a teraz si novinku užijú. Je zrejmé, že práve ten typ diváka bude najlepší – neoboznámený s originálom, prvý raz vo svete drakov...

Pre nás znalcov ostávajú ako bonusy prémiové formáty. Film sa premieta aj s titulkami (čo rozhodne odporúčam, dabing má občas zvláštny mix), v IMAX dokáže upútať obrovským vizuálom (tam Island či Faerské ostrovy vyniknú, ale ide s dabingom) alebo sa dá vyskúšať 4DX (dojmy nižšie).

Ako si vycvičiť draka je stále výborný film – len hraná verzia stráca oproti animáku pôvodné čaro, za to má o polhodinu viac, trošku serióznejšie poňatie a reálny vizuál, čím pôsobí ako poctivý veľkofilm.

PS – Najlepšia verzia, ktorú odporúčam, je 4DX formát s titulkami. Dostanete tu pôvodné znenie a extra porciu efektov, pričom budete prekvapení, ktoré prevažujú. Na prvom mieste je vietor a chlad, väčšinu času je fakt v kine zima ako keď ste s Bezzubým v oblakoch. Nasleduje para, ktorú formát dosť často využíva pri výbuchoch, náletoch či vo finále. Prelety na drakoch sú zase parádne pre nakláňanie sedadiel do všetkých strán, sú to fakt intenzívne atrakcie. A občas príde pokropenie vodou, nie nutne vodná sprcha, ale pecka do okuliarov to je. Chýbajú možno šťuchance do rebier, až tak ich netreba.

How to Train Your Dragon (UK / USA / Island / Kanada, 2025, 125 min.)
Réžia: Dean DeBlois. Scenár: Dean DeBlois, Cressida Cowell, William Davies. Hrajú: Mason Thames, Nico Parker, Julian Dennison, Gabriel Howell, Bronwyn James, Harry Trevaldwyn, Gerard Butler, Nick Frost, Ruth Codd, Samuel Johnson.