EURÓPSKE FILMOVÉ CENY SÚ PLNOLETÉ. TVORCOVIA VÍŤAZNÉHO FILMU PRINIESLI SILNÉ P...

Bolo to ako scéna z filmu. Okolo 20. apríla sa mi ozvala kamarátka. Vraj má pre mňa ponuku na služobku, ktorá sa neodmieta. Eva mala pozvanie na odovzdávanie Ceny divákov Lux Audience Award priamo do rokovacej sály Európskeho parlamentu v Bruseli a získala tiež možnosť prizvať naviac jedného kolegu či kolegyňu. Spomenula si na mňa. Lucky me.

Znelo to úplne neuveriteľne. Čas na rozhodnutie? Dvadsaťštyri hodín. Po niekoľkých konzultáciách a váhaniach som sa nechala nahovoriť, hoci predstava cesty autobusom, ktorá trvá takmer 24 hodín, neznela veľmi lákavo. Brusel som však ešte nevidela.

Hneď v prvý deň príchodu (po celodennej štreke autobusom) som narazila na nepríjemné zdržanie, vďaka čomu som si na celú hodinu začala vážiť naše slovenské železnice. Aj keď boli sprievodca v bruselskom prímestskom vlaku, ako aj mladi SBS-kári, veľmi ochotní, ich lámavá angličtina príliš obmedzovala moje početné snahy dopátrať sa, kde nastal technický problém, keď vlak pred stanicou z neznámych dôvodov zastavil. Nakoniec som pomocou navigácie ťahajúc kufor cez hrboľaté mačacie hlavy doputovala na byt, kde nám kamarátka vybavila ubytovanie.

Nasledujúci deň bol vyhradený objavovaniu Bruselu. Mesto pulzovalo životom – ulice zapĺňali domáci, ale najmä početní turisti, ktorí tvorili väčšinu. V centre práve prebiehala rekonštrukcia metra, takže temer na každom kroku bolo vidieť stavebné stroje a cítiť dopravné obmedzenia. Rýchlo sme pochopili, prečo sa miestni najradšej presúvajú mestskou hromadnou prepravou, bicyklom alebo pešo – hoci aj tieto spôsoby v mnohom ovplyvňoval prebiehajúci štrajk. Napriek tomu malo mesto svoje čaro, najmä pri prechádzkach parkom a úzkymi uličkami. Zažili sme tiež autentickú atmosféru večerného Bruselu, ktorý sa nám ukázal vo svojej pravej podobe – bez pretvárky, pokojný a prirodzený, keď sa všetci pohybovali uvoľnene a vlastným tempom.

V utorok, 29. apríla 2025, sa už naplno začali povinnosti spojené s odovzdávaním diváckej ceny LUX. Okrem europoslancov a europoslankýň majú hlasovanie v rukách aj diváci, ktorí hlasujú online. Hlasovania sa v tomto roku zúčastnilo takmer 22-tisíc divákov a diváčok, čo je oproti minulým rokom výrazný skok vpred. Ráno sme kvôli spomínaným problémom vyrazili do parlamentu radšej pešo. Po miernom blúdení sme nakoniec našli správne miesto, kde nám vydali novinárske akreditácie. Doobedie pred ceremóniou sme ešte stihli navštíviť Magrittovo múzeum priamo v centre Bruselu.

Poobede okolo tretej sme už čakali pred jednou z protokolárnych miestností, aby sme mohli položiť pár otázok delegácii nami favorizovanej snímky Mačacia odysea, ktorá napokon hlavné ocenenie – LUX Audience Award – aj získala. Producenti Ron Dyens a Gregory Zalcman spolu s lotyšským rodákom a autorom hudobných aranžmánov Rihards Zalupe boli mimoriadne sympatická trojica. Priznali, že pre nich už existuje iba svet pred Oskarmi a svet po nich. Mačacia odysea získala totiž na Oskaroch prestížnu sošku za Najlepší zahraničný film roku 2024. Z ocenenia, ktoré im zásadne zmenilo životy, sa mimoriadne tešia. Najpodstatnejším však bolo uvedenie animovaného filmu na festivale v Cannes v máji 2024, kde sa naňho upriamila pozornosť a následné ohlasy a ocenenia sa už „len“ nabaľovali.

Našťastie, pokračovanie príbehu mačky nechystajú! Zároveň ani neplánujú odísť do dôchodku. Na čom však aktuálne pracujú, neprezradili. Silným momentom rozhovoru bola odpoveď jedného z tvorcov, ktorý zdôraznil, že ich film nemá slúžiť len na prezentáciu a obhajobu európskej kinematografie či jednoty, ale aj na vyjadrenie toho, že Lotyšsko bráni samé seba. Základnou premisou Mačacej odysey je práve myšlienka spolupatričnosti a jednoty – keď sa zdvihne veľká voda, malá čierna mačka musí spojiť sily s ďalšími zvieratami, aby spoločne prežili a na jednej lodi doplávali do bezpečia.

Celý kreatívny proces tvorby animovaného filmu vnímali autori ako istú formu terapie. Hoci sa na prvý pohľad zdá, že ide o rozprávanie určené deťom, podobne ako pri iných dielach, aj tento príbeh obsahuje viaceré vrstvy a hlbší presah. Ide predovšetkým o film z najbližšej európskej krajiny pri hranici s Ruskom. Pri jeho propagácii Lotyšsko zdôrazňuje vážnosť aktuálnej situácie, v ktorej sa Európa nachádza: Európska únia je pod tlakom a čelí útokom.

Človek býva často zošnurovaný každodennou realitou mesta, kde žije. Veľmi dobre nám padlo na niekoľko dní z našej domoviny „vypadnúť“, zažiť pocit európskej jednoty a byť aspoň na chvíľu v „centre diania“. Nechať sa zasiahnuť obyčajnými detailmi, ako bol napríklad obrovský park či množstvo dúhových farebných prechodov pre chodcov, a len svojou prítomnosťou sa prihlásiť k hodnotám ľudskosti a dôstojnosti. Na druhej strane bolo dobré vidieť, že problémy sa nevyhýbajú ani takej európskej metropole, akou je Brusel – lokálny štrajk, zápach v meste, rozkopané ulice či nadmerné množstvo smetí. Domov sme prileteli unavené a vyšťavené, ale plné nových podnetov.

O samotnom ocenení:

Filmová cena LUX bola založená s cieľom podporovať európsku kinematografiu. Prvýkrát bola udelená v Bruseli v roku 2007. Od roku 2020 ju spolu s Európskym parlamentom organizuje aj Európska filmová akadémia, a to s podporou programu Kreatívna Európa. Od tohto roku okrem europoslancov hlasujú tiež diváci, preto sa v súčasnosti volá Cena divákov LUX. Tri z desiatich filmov, ktoré porota vyberie do užšieho výberu, sú opatrené titulkami vo všetkých 24 úradných jazykoch EÚ a premietané po celej Európe. Výber filmov sa zameriava na diela, ktoré reflektujú aktuálne spoločenské a politické témy a zároveň inšpirujú publikum k zamysleniu a diskusii o Európe a jej kultúrnej rozmanitosti. Cena má ambíciu podporovať kultúrnu výmenu, prispievať k formovaniu európskej identity a posilňovať postavenie európskeho filmu. Len pre vysvetlenie názov LUX označuje svetlo, nemá nič spoločné s televíznou stanicou Lux.