Stanovisko slovenského audiovizuálneho prostredia k návrhu novely zákona o Audiovizuálnom fonde

Audiovizuálne prostredie sa na Slovensku v posledných rokoch stalo renomovanou súčasťou európskej kinematografie a dôležitým segmentom kultúrneho a kreatívneho priemyslu. Novela zákona o Audiovizuálnom fonde, ktorá neprešla žiadnou odbornou ani politickou diskusiou, predstavuje zásadný krok, ktorý môže negatívne ovplyvniť ďalší rozvoj filmovej a televíznej tvorby, fungovanie inštitúcií aj postavenie Slovenska v medzinárodnom kontexte.

Pôvodný zákon o Audiovizuálnom fonde pripravilo Ministerstvo kultúry SR v roku 2008 v období tzv. prvej Ficovej vlády, ktorú tvorili strany: Smer-SD, SNS a ĽS-HZDS. V dôvodovej správe ministerstvo kultúry vtedy uviedlo:

Nová koncepcia podpory audiovizuálnej tvorby, kultúry a priemyslu na Slovensku opiera o tieto hlavné zásady:
  – zriadenie Audiovizuálneho fondu ako hlavného finančného zdroja zameraného výlučne na podporu slovenskej audiovizuálnej kultúry a priemyslu,
  – zabezpečenie nezávislosti a odbornosti rozhodovania v kľúčových orgánoch fondu prostredníctvom charakteru verejnoprávnej inštitúcie,
  – definovanie stabilných finančných zdrojov fondu založených na príspevkoch subjektov, ktoré svoju hospodársku činnosť realizujú aj s použitím audiovizuálnych obsahov,
  – definovanie úloh a cieľov podpornej činnosti fondu a transparentných pravidiel používania jeho zdrojov,
  – definovanie účelu použitia prostriedkov fondu a mechanizmov kontroly ich používania.

Zákon bol v roku 2008 prijatý ako nevyhnutné systémové riešenie vzhľadom na (ako sa uvádza v dôvodovej správe) neustály pokles celkového objemu finančných prostriedkov investovaných na Slovensku do oblasti audiovizuálnej kultúry a priemyslu, čo má za následok aj pokles počtu vytvorených a vyrobených slovenských audiovizuálnych diel. (...) Hlavným dôvodom tohto dlhodobo pretrvávajúceho stavu je najmä absencia kvantitatívne stabilného finančného zdroja určeného výlučne na podporu a rozvoj slovenskej audiovizuálnej kultúry.

Výsledky takto nastaveného zákona sú s odstupom 17 rokov jednoznačne pozitívne – ako z hľadiska kvantity, tak z hľadiska kvality. V roku 2008, keď sa zákon prijímal, vzniklo na Slovensku spolu jedenásť celovečerných filmov. V roku 2024 ich vzniklo 46 z toho 24 hraných, 20 dokumentárnych a 2 animované filmy. Devätnásť celovečerných filmov režírovali debutanti alebo debutantky. V roku 2008 bolo aktívnych 8 producentov, v roku 2024 sme registrovali  68 producentov, ktorí vyrobili aspoň jeden celovečerný film. To všetko dokazuje, že nie je pravda, že by podporu dostávali len nejakí „protekční“ producenti a tvorcovia, čím sa zmeny vo všetkých verejnoprávnych fondoch snaží ospravedlniť vládna koalícia, resp. najmä reprezentanti SNS.

Čo sa týka kvality, ktorú vďaka dobre nastaveným procesom vo fonde slovenská kinematografia dosiahla, stačí spomenúť výnimočné úspechy slovenských filmov za posledné mesiace: študentský Oscar pre film Spoveď Rebeky Bizubovej, premiéra filmu Otec Terezy Nvotovej v súťažnej sekcii festivalu v Benátkach a následne hlavná cena na festivale v Zürichu, víťazný film tohtoročnej hlavnej súťaže v Karlových Varoch, dokument Mira Rema Raději zešílet v divočině alebo film Karavan Zuzany Kirchnerovej v súťažnej sekcii festivalu v Cannes. Slovenské filmy sú dnes pravidelnými účastníkmi najdôležitejších európskych a svetových festivalov hraných, dokumentárnych aj animovaných filmov, odkiaľ si často odnášajú aj ocenenia.

Slovenský film si našiel cestu k divákom a už roky predstavuje zásadný podiel na návštevnosti slovenských kín. Slovensko malo dokonca v roku 2024 najvyšší medziročný nárast návštevnosti domácich filmov v celej Európe. Na Slovensko prichádzajú nakrúcať renomované zahraničné spoločnosti a tvorcovia. Prinášajú sem investície, otvárajú možnosti slovenským profesionálom a posilňujú postavenie Slovenska ako partnersky relevantného a profesionálne atraktívneho prostredia pre medzinárodnú audiovizuálnu spoluprácu. Slovenská audiovízia je dnes nespochybniteľne jedným z dôležitých hospodárskych odvetví. To všetko je výsledok doterajšieho fungovania Audiovizuálneho fondu.

Už predchádzajúca novela z júla 2024, ktorá umožnila rade fondu nerešpektovať hodnotenia odbornej komisie, naštrbila transparentnosť a dôveryhodnosť rozhodovania o tom, ktoré projekty získajú podporu. Je dôležité upozorniť, že zákon hovorí, že jediným kritériom pre podporu je kvalita projektu, ktorú posudzujú odborné komisie z hľadiska umeleckého a tvorivého potenciálu a prínosu pre slovenskú audiovizuálnu kultúru, a kvalita producentskej prípravy projektu.

Novela, ktorú predložil poslanec Adam Lučanský spolu s ďalšími 14 kolegami v druhom čítaní zákona o Európskom hlavnom meste kultúry – teda v rozpore s legislatívnymi pravidlami i profesionálnymi štandardmi (druhé čítanie zákona v pléne NR SR už dokonca neumožňuje žiadnu diskusiu a návrh ide rovno do finálneho hlasovania) – pochováva definitívne pôvodný duch zákona a obchádza princípy, na ktorých zákon stojí. Zároveň z procesov nastavených v zákone vyrába „potemkinovskú dedinu“, keď z verejných zdrojov budú financovaní členovia odborných komisií, ktorí budú projekty hodnotiť podľa doterajších kritérií, ale zbytočne, pretože ich stanovisko bude úplne irelevantné.

Navrhnutá úprava (červeným) totiž znie:

Rada môže rozhodnúť o poskytnutí finančných prostriedkov na podporu audiovizuálnej kultúry po oboznámení sa s návrhom riaditeľa a na základe hodnotenia odborných komisií, iba ak poskytnutie finančných prostriedkov na konkrétnu žiadosť o podporu audiovizuálnej kultúry odborné komisie odporučia a ak je to v súlade s pravidlami poskytovania štátnej pomoci podľa osobitného predpisu. Pri rozhodovaní o poskytnutí finančných prostriedkov na podporu audiovizuálnej kultúry rada nie je viazaná návrhom riaditeľa a hodnotením odborných komisií.

Navrhovaná zmena by viedla k tomu, že členovia rady by rozhodovali podľa svojho uváženia a podľa svojich sympatií, a nie na základe odborných kritérií. Všetky predložené projekty vo všetkých podprogramoch totiž nie je fyzicky možné preštudovať (v roku 2024 bolo do Audiovizuálneho fondu predložených spolu 777 žiadostí). Je to v priamom rozpore s celým systémom ustanovení zákona o Audiovizuálnom fonde. V tejto súvislosti je zaujímavé, že pod touto nehoráznou novelou sú podpísaní traja poslanci, ktorí v roku 2008 stáli pri zrode pôvodného zákona: Dušan Jarjabek, Ján Richter a Ján Kvorka.

Jednoriadková novela je v priamom rozpore so zákonom, ktorý pripravil a presadil v roku 2008 SMER-SD s podporou SNS, ktorá teraz otvorene likviduje (úspešný) systém, ktorý spoluvytvorila. Nie je isté, či by po jej schválení nebola potrebná opakovaná notifikácia systému z hľadiska štátnej pomoci, čo by fond vyradilo z činnosti na dlhé mesiace. Miesto toho, aby politici riešili nevyhnutné navýšenie prostriedkov do fondu, a umožnili tak podporu širšieho spektra projektov, otvárajú „svojim ľuďom“ v rade fondu možnosť posielať peniaze kamarátom bez ohľadu na kvalitu predložených projektov.

Dolupodpísané profesionálne združenia pôsobiace v audiovízií zásadne nesúhlasia s navrhnutou zmenou zákona o Audiovizuálnom fonde a upozorňujú, že už teraz je podpora projektov (vzhľadom na objem prostriedkov) natoľko limitovaná a členmi rady „upravovaná“, že v najbližších rokoch slovenská audiovízia stratí postavenie, ktoré vďaka doterajšiemu fungovaniu fondu dosiahla a jej znovu vzkriesenie bude vyžadovať obrovské úsilie a finančné prostriedky. Vláda pôvodný zákon predkladala i preto, že (citujúc dôvodovú správu) kinematografia a audiovizuálna kultúra je spomedzi všetkých umeleckých žánrov a oblastí kultúrnych aktivít svojím dosahom a pôsobnosťou jedným z najefektívnejších prostriedkov prezentácie spoločenských a kultúrnych tradícií príslušnej krajiny, národa, spoločenstva, a zároveň aj účinným nástrojom zachovania a rozvoja kultúrnej identity a diverzifikácie.

Asociácia nezávislých producentov
Asociácia producentov animovaného filmu
Asociácia slovenského dokumentárneho filmu
Asociácia scenáristov v slovenskej audiovízii
Asociácia slovenských filmových strihačov
Asociácia slovenských kameramanov
Slovenská filmová a televízna akadémia