PRÍZRAČNÝ SVET

Terry Zwigoff nám poskytol pohľad na nudný život čerstvo nezamestnanej nezávislej Edin, ktorá sa odmieta podriaďovať akýmkoľvek pravidlám. Snaží sa rozoberať jej umiestnenie v spoločnosti, jej zmysel pôsobenia na tomto svete. Otvára tak dušu navonok vyrovnanú, ale vo vnútri rozhádzanú, popreplietanú protichodnými názormi a hodnotami. A môže sa stať, že tam nájdete aj kúsok seba.

Preniesť takúto štúdiu života na plátno nie je vôbec ľahké, ale Terry Zwigoff to dokázal veľmi slušne. Celý film pôsobí trochu zdĺhavo, ba až nudne, ale akonáhle sa vmámite do deja (čo vám nedá až toľko práce) a začnete sa pomaly stotožňovať s tým množstvom prepracovaných postáv, zaryjete sa do kresla a po skončení filmu sa vám získate ten vzácny pocit plnohodnotného využitia peňazí za lístok.

Ako som spomenul, celým dejom sa stretávame s množstvom postáv, ktoré na malom priestore dokážu povedať viac, ako často hlavná postava nejakého hollywoodskeho veľkofilmu. Či už to bol dedko neustále čakajúci na zrušenú autobusovú linku, Edinin otec, či učiteľka z výtvarného krúžku. Ale režisér nerozprával film len prostredníctvom postáv. Film sprevádzalo množstvo detailov a odkazov na súčasnú konzumnú spoločnosť, kde sa Zwigoff, čoby nezávislý tvorca vyhral celkom slušne.

Nemôžem opomenúť herecké výkony, ktoré boli výborné. Či už to bola Thora Birchová (známa hlavne vďaka Americkej kráse) v podobe hlavnej hrdinky Edin, Steve Buscemi, pre ktorého Seymoura ušili ako na mieru, alebo Scarlett Johanssová ako Edinina kamarátka Rebecca.

Aj napriek pesimistickému symbolickému záveru z tohoto filmu vyžaruje určitá nádej, ktorou sa režisér pokúša otvoriť oči ďalším podobne zmeteným divákom. Terry Zwigoff svojim citom pre detail a vykreslenie postáv zo svojho diela vytvoril vážne dielo na európsky spôsob.