RED DOT

Spojením drsnej severoeurópskej prírody a kinematografie vznikajú často pozoruhodné filmy s thrillerovým potenciálom. Buď vás z nich doslova mrazí (Insomnia, 1997 / 2002) alebo napriek podobnosti s Tarantinom sú svojsky originálne, ba až vtipné (Boj snežného pluhu s mafiou, 2014). Takmer vždy si však nájdu svojho diváka a dopĺňajú tak kvalitatívne bohaté portfólio severských tvorcov.

Švédska snímka Red Dot sľubovala thriller, dávky tuhej zimy a mohla byť aj originálna. Že Netflix šliapol vedľa cítiť už od začiatku, kedy sa mladý párik Nadja a David snaží opätovne zapáliť oheň svojho krívajúceho vzťahu. Pomôcť má výlet do prírody, spojený so stanovaním a civením na polárnu žiaru. To však ešte netušia, že neznámy strelec začne po nich hádzať červeným očkom zameriavača svojej pušky a okolitá zima sa im pokúsi vzťahový ohník zahasiť.

Spomínané šliapnutie vedľa je spôsobené celkovým odpichom filmu. Príbeh je postavený na kopci klišé momentov a to čo by mu mohlo spočiatku pridávať rozdielové body, napríklad téma rasizmu, pláva skôr po povrchu. V centre survival priebehu vidíme logicky najmä Nadju a Davida, ktorí sa ale k sebe nehodia ako na úrovni postáv, tak aj v rovine hereckého obsadenia. Cestu si k nim divák nájde len veľmi ťažko a podariť sa mu to môže len s výrazným sebazaprením.

Režisér a scenárista Alain Darborg tak už od začiatku nevytvára silný príbeh, ktorý by dokázal zaujať a správne seversky naladiť. Film miestami pripomína skôr lacné americké béčko, než produkt kvalitnej severskej kinematografie. Jediný moment, kedy skutočne funguje aj thrillerová atmosféra s efektom mysteriózneho neznáma začne prvým objavením červenej bodky, no bohužiaľ netrvá dlho.

Je nad roztápajúci sneh jasné, že sa Darborg do istej miery inšpiroval skutočným príbehom Johna Ausoniusa, ktorý začiatkom 90. rokov behal po švédskom hlavnom meste a strieľal po náhodne vybraných prisťahovalcoch. „Laserový muž“ je ale pre režiséra len dejinná udalosť, ktorú spomína okrajovo a okolo nej vrství príbehový vánok, z ktorého sa snaží spraviť severský víchor.

Pozorného diváka chce svojim scenárom šalamúnsky prekabátiť a v druhej polovici kompletne prehadzuje dejovú výhybku a tón filmu. V poslednej polhodine (našťastie) relatívnej krátkej minutáže sa vám však bude zdať predošlý priebeh ešte ľahko stráviteľný. Darborg vytiahne ťažké scenáristické kalibre, nemá núdzu o zvraty a prilieva aj litre krvi. Zvraty by celkom aj fungovali, ak by boli inteligentnejšie podané, doznela ich sila a ak by ich kúsky aj lišiacky zakomponoval do prvej polovice.

Viete sa k tomu postaviť dvojmo – buď to prehliadnete alebo zavriete do krabičky s nápisom „pritiahnuté za vlasy“. Narušený dojem zo zvláštnosti, plochosti a veľkého počtu logických nezmyslov už režisér nezachráni, ani keby z tej zimy vybehol Jack Nicholson so sekerou. Aj samotný účinok treskúcej zimy využíva Darborg len povrchným spôsobom, takže si poviete, že je postavám asi len poriadna zima. Nič viac, ani menej dejovo nevymyslí.

V Red Dot nie je veľmi čo chváliť. Pôsobivá je maximálne štvrťhodina niekde v strednej časti, ktorá vykazuje aspekty survival drámy/thrilleru. Predtým je však klišé balast, potom prídu zvláštne dejové zvraty a kopenie nelogickostí. Film nemá veľmi čo ponúknuť a vzhľadom na svoj pôvod sa nedá považovať ani za akési „guilty pleasure“. V drvivej väčšine minutáže ide doslova o hlúposť, ktorá vyzerá, že má s kinematografiou severu Európy spoločné len lokality nakrúcania.

Red Dot (Švédsko, 2021, 86 min.)
Réžia: Alain Darborg. Scenár: Alain Darborg, Per Dickson. Hrajú: Nanna Blondell, Anastasios Soulis, Johannes Kuhnke, Kalled Mustonen, Thomas Hanzon, Anna Azcárate, Tomas Bergström, Melvin Solin, Johan Hedman, Veronica Mukka, Per Mårthans, Peter Borossy