8.0

Filmová recenzia

Sneh a krv. Krv a sneh. Spolu vyzerajú na plátne kontrastne, ale zároveň veľmi cool. Keď je bielej pokrývky veľa a hemoglobín sa objavuje v každej druhej scéne, máme tu zábavu. Nórsky režisér Hans Petter Moland (skvelý Aberdeen) vo svojom novom filme tieto dva prvky využíva vo veľkom. Originálny názov jeho filmu nie je až tak lákavý, ale slovenský preklad Boj snežného pluhu s mafiou sľubuje divokú jazdu naprieč závejom nórskej prírody. Krvavú pomstu „občana roka“ Nilsa (Stellan Skarsgård), ktorému mafiáni v malom mestečku zabijú syna by ste si preto nemali nechať ujsť.

Názov je však v našich končinách marketingovým konštruktom. Severania majú s podobnými slovnými hračkami v poslednej dobe skúsenosti (Holub sedel na konári, Storočný starček) a slovenský distribútor z ich úspechu ťaží. Nemusí ísť pritom ani o akčnú jazdu. Molandov film je v zásade gangsterka, operujúca na viacerých žánrových frontoch.

Tento synkretizmus môže spočiatku vadiť. Prílišné hranie na temnú strunu je v rámci striedania žánru až priveľmi oscilačné. Aj rázna premena hlavného hrdinu z radového občana na severského Liama Neesona nemusí voňať. No severské kinematografie sú podobnými prípadmi známe a nórska z nich pomerne výrazne vytŕča.

Priamočiare podanie deja, deleného na veľmi krátke kapitoly vždy sa rovnajúce smrti dákej postavy nie je spočiatku atraktívne. Neskôr sa dej viac naračne zauzluje a tento nedostatok je našťastie eliminovaný. Plochý charakter postáv a generálne antipatie voči hercom sa taktiež časom vytrácajú a nástupom srbského gangu na scénu dostáva film nový ráz.

Komediálna rovina má väčšiu razanciu, nechýba typická kritika spoločnosti, film naberá na grádoch a badať skvelé zakončenie snímky. Záver je koniec koncov vždy najdôležitejší. Takmer to vyzerá akoby sa tvorba filmu realizovala presne podľa technického scenára scénu od scény a postupne sa všetci zainteresovaní (najmä režisér) viac zžívali s týmto typom filmu a eliminovali predošlé mierne nedostatky.

Vtip je najvýraznejšou zložkou, ktorá dodáva snímke odľahčenie a v druhej polovici úplne ovláda film. Tarantinovské rozhovory sa opierajú o protipóly nórskej spoločnosti, nechýbajú rasistické narážky, vtipy o prisťahovalcoch, popkultúra a dvojica vtipných policajtov (scéna s policajnou páskou je top). Ach, samozrejme - homosexuálna láska medzi gangstrami je vydareným „bočákom“. Do toho kadiace psy a sneh. Tony snehu. A krv, úmrtia (niekedy bohužiaľ samoúčelné) a mŕtvoly v pletive. Je to predsa dostupnejšia forma cateringu pre ryby.

Pomsta snežnej frézy síce nemá gangsterskú gráciu, na ktorú je tunajší divák zvyknutý z americkej kinematografie, no geograficky sme inde. Iný kraj, iný mrav, iná gangsterka. Svoj rys má pri tomto žánre za ostatných 20 rokov takmer každá kinematografia. To, že sa inšpirovali u Tarantina je v podstate jedno. Molandov film z toho nevychádza ako najvydarenejší, v Británii vznikli podstatne kultovejšie tituly. Pozitívny dojem a polahodenie bránici sú však parametre kvôli ktorým sa film oplatí vidieť.

Kraftidioten (Dánsko, Nórsko, Švédsko, 2014, 116 min.)
Réžia: Hans Petter Moland. Scenár: Kim Fupz Aakeson. Hrajú: Stellan Skarsgård, Bruno Ganz,Pål Sverre Hagen, Jakob Oftebro, Birgitte Hjort Sørensen

autor Lukáš Slovák 17.1.2015

Kinema

8.0

Metascore

Diváci

8.0

Ohodnotiť