7.0

Filmová recenzia

Neonacistický lev v boji za biele Fínsko nedopustí, aby sa kontinent premenil na Eurábiu. Čistá rasa nebude poškvrnená čiernymi imigrantmi. Fínsky potravinársky priemysel treba brániť pred privandrovalcami s mafiánskymi praktikami. Statočný boj za vlasť treba viesť za každú cenu. Zásady prívržencov neonacizmu majú v každej krajine rovnaký základ a inak tomu nie je ani vo Fínsku, kam zamieril hľadáčik domáci tvorca Dome Karukoski.

Mikrosvet zástancov zvrátenej ideológie sa stal námetom divácky úspešnej snímky, ktorá do našich končín dorazila dva roky po premiére. Čoraz naliehavejšia téma vzrastajúceho pravicového extrémizmu je aktuálna neustále a pohľad do sveta vyholených hláv nepredstavuje už v často medializovanej téme nič prekvapujúce. Filmová fabulácia má však často moc zaryť sa oveľa hlbšie než stovky článkov či reportáží. Podarí sa to aj Leviemu srdcu?

Hlavný hrdina sympatizujúci s radikalizmom, dokonca si vyslúžil aj titul vodca, bojuje nielen za čistú vlasť, ale aj o divácke sympatie. Jeho postava totiž prechádza rýchlym názorovým prerodom, ktorému je až ťažké uveriť. Scenárista Aleksi Bardi chcel mať z neho dobráka, ktorý vlastne len uviazol medzi dvoma mlynskými kameňmi. Láska k servírke s čiernym dieťaťom a aktivity partie vyholených kamarátov nejdú príliš dohromady. Teppo má však jasno. Vzťah so Sari a rodina sú preňho prioritou číslo jeden a obetuje pre to všetko. No staré putá sú veľmi silné, navyše, ak do nich patrí aj (ne)vlastný brat.

Svastika na hrudi, srdce plné pochybností. Vymaniť sa z ideologického stereotypu a presvedčiť seba i diváka, že celoživotné vnímanie sa môže tak ľahko zmeniť. Hlboko zakorenená agresivita nevzdelaného nácka sa začína vytrácať a budovanie vzťahu s malým mulatom získava obrysy pravého citu. Hoci je vzájomné spoznávanie sa spočiatku plné provokácií a drobných sabotáží, najmä zo strany malého Rhamadhaniho, cestu k sebe si nájdu.

Príbeh sprostredkúva pohľad na deštruktívnu silu neonacizmu, no pohráva sa aj s odľahčením vážnej témy a robí tak snímku stráviteľnejšiu pre širšie publikum. Stereotypy búra a zároveň ich živí, zosmiešňuje bez toho, aby urážala, ale robí kompromisy. Ústupky vážnosť témy bagatelizujú a neprinášajú emóciu takých rozmerov, akú by si zaslúžila.

Severský humor je osviežujúci, dialógy drsné a autentické, kamera naturalisticky sonduje to podstatné, neonacistom milovaná Sari nie je žiadna ľúbezná kvetina so slovníkom pravej dámy. Jednotlivé motívy do seba zapadajú, občasná predvídateľnosť zväčša nepredstavuje rušivý element, no prenos emócie nie je napriek mnohým snahám zaručený.

Režisér Karukoski už viackrát dokázal, že pozná recept na tvorbu výrazných filmov. Domov šedých motýľov zarezonoval intenzívne a získal i nomináciu na Oscara. Levie srdce má takisto veľký potenciál a dôležitý príbeh, srdce filmového nadšenca si však získa len vďaka humánnemu a multikulti posolstvu, nie pre dôraz na emócie.

Leijonasydän (Fínsko, Švédsko, 2013, 99 min.)
Réžia: Dome Karukoski. Hrajú: Peter Franzén, Yusufa Sidibeh, Laura Birn, Jasper Pääkkönen

autor Barbora Bačíková 16.7.2015

Kinema

7.0

Metascore

Diváci

7.0

Ohodnotiť