Pôvodne som chcel začať túto recenziu nejakým dobrým vtipom o blondínkach, ale nakoniec som si povedal, že by to asi nebolo vhodné vzhľadom na zámer autorov novej komédie pre tínedžerov. Film Pravá blondínka, je nielen o blondínkach a nielen pre blondínky, ale hlavne pre všetkých ktorí si myslia, že IQ si vyberá podľa vlasov.
Život blondínky Elle Woodsovej (Reese Witherspoon) nepozná inú farbu, ako rúžovú, nepozná sklamanie, smútok. Kamarátsvo a obdiv sú samozrejmosťou. Všetko sa ale raz skončí a Elle dostáva prvú facku od života. Priateľ Warner (Matthew Davis) jej miesto požiadania o ruku oznámi, že dáva prednosť kariére a ako študent Harvardu si nemôže dovoliť chodiť s blonďavým hlupáčikom. Elle po týždňovej kríze dostáva nápad. Spraví prímačky na Harvard a dokáže všetkým a hlavne Warnerovi, že je rovnako inteligentná ako všetky tie snobské brunety a tak si ho získa späť. A o tom, čo sa budie diať keď sa Elle na ten Harvard naozaj dostane hovorí hlavná časť filmu.
Remeselne natočená snímka debutujúceho režiséra Roberta Luketica sleduje jeden jediný cieľ a to bez vážnejších úvah, či analýz. Klasický popcorník, ktorý má vysvetliť mladým, že čo je blonďavé nemusí byť hneď aj tupé. Škoda, že scenáristky Karen McCullah Lutz a Kirsten Smith (napísali scenár ku komédii Desať vecí ktoré na tebe nenávidím) sa tak jednoznačne sústredili len na zobrazenie ťažkého života krásnej blondínky a pozabudli na vyčerpanie inak vďačného námetu aj po stránke komickej, ktorú príbeh ponúka. Divákovi tak neostáva nič iné, len sa pár krát pousmiať a konštatovať, že to s tými blondíkami nie je zase také zlé.
Happyend je rovnako ako celá štruktúra príbehu známy už po desiatich minútach od prvého filmového políčka. Charaktery hlavných postáv sú jasne podelené podľa pravidla : intelektuáli sú hlupáci a bezcitné individuá, zatiaľ čo jednoduché prevažne blonďavé stvorenia sú stelesnením dobroty, lásky, porozumenia a logického myslenia. Podľa tejto schémy sa Elle po neúspechu na prvej prednáške postupne zoznamuje so životom na Harvarde a dosahuje prvé úspechy, korunované súdnym procesom.
Keď sa spätne nad filmom zamyslíte, prídete na to, že Elle ani nemá veľa rozumu a už vôbec nie talent na právo (ako sa nám tvorcovia snažili dokázať), len vďaka nereálnemu množstvu šťastia a náhod speje jej štúdium k úspešnému koncu. Za všetko hovorí finálny súdny proces, ktorého zobrazenie nie je ničím iným len výsmechom amerického súdnictva.
Musím uznať, že herecký výkon Reese Witherspoonovej (Americké psycho, Nebezpečné známosti) je naozaj pozoruhodný a inak premierný film na ňom stojí a padá. Úlohy nepríjemnej Vivian sa rovnako úspešne zhostila Selma Blair (tiež Nebezpečné známosti).
Pravá blondínka neponúka situačný humor, pri ktorom by ste lapali po dychu, či niečo, čo by ste ešte nevideli. Režisér to s jednoduchosťou príbehu prehnal natoľko, že neviete, či to, čo sledujete je myslené vážne, alebo ako čistá zábava. Je len škoda, že na takéto "remeselné" filmy, kde divák hneď od začiatku vie, čo ho čaká a ako to celé dopadne, filmy bez nápadu, invencie a nových režisérskych postupov, chodí najviac ľudí. S tým ale asi nič neurobím...
Legally Blonde (USA 2001, 96 minút.)
Réžia: Robert Luketic. Scenár: Karen McCullah Lutz a Kristen Smith, Amanda Brown. Kamera: Anthony B. Richmond. Hudba: Rolfe Kent. Hrajú: Reese Witherspoon, Luke Wilson, Selma Blair.
