VLKOLAK

VLKOLAK

5.0

Filmová recenzia



Vlčí muž má svoj pôvod v dávnych legendách, siahajúcich za obdobie stredoveku. Jeho príbeh však, na rozdiel od upírskych legiend (najmä tej o Vladovi Impalerovi) neinšpiroval vznik románu, ale vtelil sa priamo až do filmu. Hoci v tom prvom s Johnom Gilbertom a Normou Shearer sa nešťastný mladík nemenil na beštiu pod vplyvom luny, ale pod vplyvom alkoholu, ďalšie sfilmovania už do jeho príbehu vniesli čosi z povier a legiend a pridali aj punc romantického hrdinu. Predsa len, Londýnsky vlkolak, no hlavne Vlkolak z produkcie Universalu s mladším Lonom Chaneym v hlavnej úlohe, vznikali s Draculom, Frankensteinom Múmiou v rámci jednej vlny hororových filmov. Všetci monštrá vrhnuté do sveta, kam nepatria, túžiace v konečnom dôsledku po jedinom - láske, ktorá je pre nich (fatálnym) vykúpením.


 

Ostatná podoba príbehu vlkolaka - Lawrenca Talbota je však rozpoltená viac než by sa hodilo. Áno, môžme pokojne poukázať na problémy počas produkcie a postprodukcie, naťahovačky, čakanie a neistotu. V každom prípade Vlkolak vo svojej výslednej podobe stojí niekde na pomedzí medzi poctou klasike a B-éčkovým hororom. Alebo medzi Coppolovým Draculom (teda štylizáciou par excellance) a Sommersovým Van Helsingom (teda atraktívnou jazdou, možno trochu guilty pleasure), pričom však nedosahuje kvalít ani jedného z nich. Na jednej strane výtvarne štylizované zábery, za aké by sa nemusela hanbiť žiadna z anglických „čajových“ drám, a do toho lietajú hlavičky, krv síka a vnútornosti vypadávajú. Úprimne, práve tie druhé idú Johnstonovi lepšie od ruky a vrcholom filmu je „naháňačka mestom“ po pokuse psychiatrického sympózia presvedčiť Lawrenca, že si všetko len namýšľa.

Vlkolak Vlkolak Vlkolak

Vlkolak nezvláda byť viktoriánskou „záhadnou“ drámou, a ešte viac nezvláda byť hororom. Fajn, na mňa dobre natrafil, ale úprimne, ja sa budím v noci na podivný zvuk, aby som, už úplne vydesená, tak po piatich až pätnástich minútach zistila, že zvuk utíchne, keď prestanem hýbať nohami pod perinou. Ľakačky a scény hrôzy sú priam valentínskeho charakteru, najmä ak vaša polovička trpí rovnakým hrdinským syndrómom. Jednotlivé „bafy“ sú stavané viacfázovo („baf-baf“ alebo „falošný baf-baf“) a pozostávajú jednak z toho, že sa niekto niekde nečakane objaví, vlkolak švihne drápom, všetci kričia a do toho zaznie „klasická“ desivá hudba. A všetci vieme, že „to“ príde. Miestami až gore efekty sa prelínajú s viktoriánsky precízne rámcovanými zábermi mesiaca rámcovaného holými vetvami stromov, starého anglického sídla či lesa a tak podobne. Podobný mišung vzniká v rámci príbehovej línie vďaka pokusu o prehĺbenie charakterov, najmä Lawrenca a starého pána Talbota, prehistórie ich nedobrých vzťahov, alebo snahe o napojenie sa na starú cigánsku legendu. Mimochodom, poéma v úvode je z pera Curta Siodmaka, scenáristu Vlkolaka z 1941, kde aj prvý raz odznela.

Do filmu úplne nádherne zapadá obsadenie Benicia Del Tora, ktorý svojho Lawrenca podáva krásne v zmysle kánonu anglického romantického (monster) hrdinu a Huga Weavinga, vychutnávajúceho si svojho inšpektora Abberlina asi ako za starých čias Hopkins svojho Van Helsinga. A ten jeho tvárový porast je len čerešničkou. Naopak, veľmi zvláštne pôsobí Anthony Hopkins ako starý pán Talbot, kedysi povinný prvok už spomenutých „čajových“ drám, dodávajúci filmom akýsi punc vážnosti a dôstojnosti. Vo Vlkolakovi však pôsobí neurčito, štylizovane a zároveň mdlo, čím vlastne vystihuje práve tie umeleckejšie sa tváriace momenty filmu, kedy sa nič nedeje a vedú sa dialógy o ničom.

Vlkolak Vlkolak Vlkolak

Vlkolak nie je zlý film, je len nevýrazný a neurčitý. Jeden z tých filmov, ktoré si pozriete a vyšumia. Aj keď mne osobne chvíľku po jeho skončení ešte vŕtala hlavou premárnená snaha resuscitovať ďalšiu z hororových legiend tak, aby bola v niečom pôvodná a v inom ponúkla to, čo tridsiate a štyridsiate roky predsa len nemohli ukázať či dokázať. Pretože nie je ani jedným, ani druhým a ani niečím tretím s právom na sebaurčenie. Ale miestami je dychberúco (nechtiac) zábavný.

VYPOČUJTE SI ZVUKOVÚ RECENZIU FILMU


The Wolfman (UK/ USA, 2010, 125 min.)
Réžia: Joe Johnston. Námet: Curt Siodmak – scenár filmu The Wolf Man (r. G. Waggner, 1941). Scenár: Andrew Kevin Walker, David Self. Kamera: Shelly Johnson. Strih: Walter Murch, Dennis Virkler. Hudba: Paul Haslinger. Hrajú: Emily Blunt, Anthony Hopkins, Hugo Weaving, Benicio Del Toro, Geraldine Chaplin


#FOLLOWME
[RECENZIA ]
HAVEL
[RECENZIA ]
RELIC
[RECENZIA ]
NEDOTKNUTÍ
[RECENZIA ]
PROXIMA
[RECENZIA ]
Meno:
ODOSLAŤ
:)
Diváci
10
Ohodnotiť

Žáner: Horror/Triler
Minutáž: 102 min
Krajina: UK USA
Rok výroby: 2010
Homepage www

Premiéra: 12.2. 2010
Premiéra SK: 18.2. 2010
0 z 10
0 z 10
FILMOVÉ PREMIÉRY
30.7 |
hodnotenie 7/10
30.7 |
hodnotenie 8/10
6.8 |
hodnotenie 1/10
6.8 |
hodnotenie 7/10
13.8 |
20.8 |
hodnotenie 6/10
20.8 |
NAJČÍTANEJŠIE
|TAKMER DOKONALÉ TAJOMSTVÁ
1
hodnotenie 6/10
|ARTEMIS FOWL
2
hodnotenie 4/10
|PROXIMA
0
hodnotenie 8/10
|3BOBULE
0
hodnotenie 5/10
|BOURÁK
0
hodnotenie 5/10
|THE KING OF STATEN ISLAND
0
hodnotenie 8/10
|CHRISTO: CHÔDZA PO VODE
0
hodnotenie 7/10
|ATHLETE A
0
hodnotenie 7/10
|HOKEJOVÝ SEN
0
hodnotenie 7/10
|BECKY
0
hodnotenie 7/10
FILMOVÉ NOVINKY
REBRÍČEK SK
01 |
návšt. 5303
02 |
návšt. 2299
03 |
návšt. 2090
04 |
návšt. 1581
05 |
návšt. 1079
06 |
návšt. 814
07 |
návšt. 743
08 |
návšt. 1560
09 |
návšt. 446
10 |
návšt. 423
REBRÍČEK US
01 |
$0,2 mil.
02 |
$0,0 mil.
03 |
$0,0 mil.
04 |
$0,0 mil.
05 |
$0,0 mil.
06 |
$0,0 mil.
07 |
$0,0 mil.
08 |
$0,0 mil.
09 |
$0,0 mil.
10 |
$0,0 mil.
SOCIÁLNE SIETE
KOMENTÁRE
vaše novinky zo sveta zábavy
sector logo
network
ISSN 1336-4197. Všetky práva vyhradené. (c) 2020 SECTOR Online Entertainment / sector@sector.sk