Valentín v kinách ovládli podľa očakávaní Búrlivé výšiny. V našich kinách sa počas víkendu predalo 21 tisíc lístkov

Počas valentínskeho víkendu si provokatívnu novinku “Búrlivé výšiny” prišlo pozrieť vyše 21 tisíc divákov a diváčok. Stala sa tak najnavštevovanejším filmom víkendu, hoci to nie je práve nežný vzťahový film. Film zasahuje publikum tým, aká nespútaná a toxická je táto láska.

Svojím autorským pohľadom chcela režisérka Emeral Fennell (Saltburn) u divákov vyvolať rovnaký pocit, aký mala pri čítaní rovnomenného kultového románu ako tínedžerka – niečo vzrušujúce, podvratné a hlboko znepokojivé, čo sa dostáva pod kožu aj po dvesto rokoch. “Aby ich film pohltil, rozobral, aby z kina odchádzali zelektrizovaní”, hovorí Fennell.

V centre extravagantne podanej klasiky je dvojica Cathy Earnshawová (Margot Robbie) a Heathcliff (Jacob Elordi). Nerozlučné priateľstvo z detstva uprostred nehostinných severoanglických vresovísk prerastie do spaľujúcej lásky a závislosti, ktorá ničí všetko a všetkých, čo sa jej postavia do cesty.

Kontroverzný román Emily Brontëovej Búrlivé výšiny z 19. storočia sa aj dnes stále opakovane objavuje v rebríčkoch najobľúbenejších a najsilnejších milostných príbehov. Na slovenskom trhu román vyšiel vo vydavateľstve IKAR (dostupný aj v kníhkupectvách Panta Rhei).

Slovensko v tom nie je samo. Film cez valentínsky otvárací víkend globálne odštartoval veľmi silnými tržbami, štúdio Warner Bros. hovorí o 82 miliónoch dolárov.

Recenzia Kinemy:

Na oboch hercov sa síce jednotlivo dobre pozerá, no keď ich vzájomne premiešate, neprichádza osudová príťažlivosť, ale vyzrážaná toxicita. A áno, Búrlivé výšiny prišli s novým synonymom pre osudovosť — je ním toxicita. Je jasné, že ide o akýsi primárny motív filmu, no zároveň by mu pomohol aspoň náznak svetlých zajtrajškov. Podobný, na aký Brontëová napríklad nezabudla v knižnej predlohe, no cez režisérkino sito sa do adaptovaného produktu nedostal.

Film sa tak utápa v toxicite, a to niekedy viac či menej samoúčelne. Úplne nefunguje ani v „edukatívnej“ rovine upriamenia pozornosti práve na problematiku toxických vzťahov a manipulatívnych praktík. Viac než zdvihnutý prst totiž pripomína navrstvené atrakcie, ktoré už neupozorňujú na individuálne vzťahové patálie, ale tvoria akúsi efektnú masu.

Nefunguje príliš ani argument, že Cathyne a Heathcliffovej láske bolo potrebné dať priestor a obe stratené duše by tak implodovali do zenitickej polohy ultimátneho zamilovania sa. Je to blbosť. Obe postavy, tak ako ich Fennell pretavila do filmu, na seba viazali a priťahovali okolitý ekosystém ako dve zničujúce supernovy.

Po ich dokonalom splynutí by tak z nehostinného vresoviska zostalo nehostinné spálenisko. Otvára sa tak otázka, na čo chcela Fennell podobným vrstvením kvanta toxicity upozorniť. Išlo len o samoúčelný efektný produkt, ktorý vizuálne priťahuje pozornosť, alebo sa v druhom pláne skrýva zlatá baňa menom presah?