Ako divák chcem vidieť príbeh, s ktorým sa môžem stotožniť, ktorý vo mne niečo vyvolá - Paul Thomas Anderson

CITÁTY OD SCENÁRISTU/REŽISÉRA/PRODUCENTA PAULA THOMASA ANDERSONA

O impulze pre vznik príbehu…

Na tomto príbehu som začal pracovať pred 20 rokmi s cieľom napísať akčný film s automobilovými naháňačkami. Každé dva-tri roky som sa k nemu vrátil. Zároveň som, to bolo na začiatku 2000-tych rokov, rozmýšľal nad adaptáciou knihy Vineland od Thomasa Pynchona, ktorú napísal v 80. rokoch, ale venuje sa 60. rokom. Snažil som sa pochopiť, čo ten príbeh môže znamenať o ďalších 20 rokov neskôr. Tretia vec, čo mi vtedy vírila hlavou, bol charakter – ženská revolucionárka. Takže som 20 rokov ťahal za rôzne nitky, ktoré ma nikdy celkom neopustili. Reálne som si uvedomil, že adaptácia Vinelandu nebude jednoduchá, tak som si z toho „ukradol“ tie časti, ktoré ma najviac oslovili, a začal som to všetko spájať do jedného príbehu. S jeho (Pynchonovým) požehnaním.

O súčasnom zasadení filmu a jeho lokalitách…

Toto je prvý film po dlhej dobe, ktorý som nakrútil v súčasnosti, a to bolo veľmi oslobodzujúce. Bola to zábava, pretože sme mohli nakrúcať, čo sme chceli a kedy sme chceli, bez toho, aby sme čakali na dobové autá a rekvizity. Mali sme voľnú ruku a mohli sme tvarovať príbeh priebežne. Navštívili sme rôzne miesta, od El Pasa v Texase po Eureku v Kalifornii a tie lokality nás samy posúvali v príbehu ďalej. Napríklad deti na stredoškolskej tanečnej zábave vo filme sú skutoční študenti tej školy. Prišli sme tam na obhliadku, nahrali každú pesničku, ktorú tam hrali, zaznamenali si, čo mali na sebe, a potom sme ich zavolali späť a nakrútili tú scénu. Bola to veľmi pekná skúsenosť, čo sa týka súčasného príbehu.

O tom, čo tvorí jadro filmu…

Ako divák chcem vidieť príbeh, s ktorým sa môžem stotožniť, ktorý vo mne niečo vyvolá. Pre mňa tá emócia väčšinou pramení z príbehov o rodine, z toho, ako sa ľúbime a zároveň neznášame. Mám pocit, že dnes je ťažké držať krok s tým, čo sa vo svete deje, takže sa radšej sústredím na témy, ktoré nikdy nevyjdú z módy, ktoré sú vždy dôležité. V tomto filme sú dve hlavné otázky: Nájde otec svoju dcéru? A čo vlastne znamená byť rodinou?

O postave Boba Fergusona…

Keď ho prvýkrát stretávame, vtedy sa ešte volá Pat, chce zmeniť svet. Je zamilovaný do Perfidie, ale ona mu zlomí srdce na milión kúskov. Opustí ho, a on uviazne ako neschopný človek, ktorý sa nedokáže posunúť ďalej. Nemá čo so zlomeným srdcom robiť, tak s ním len sedí a dusí ho v sebe na jednom mieste... celých šestnásť rokov. A počas toho času nielen starne, ale aj čoraz viac zatrpkne a uzatvára sa do seba. Sú to tie každodenné banality života, ktoré ho ničia. Nikto, ani Bob, neutečie pred tým, čo je nevyhnutné. Teraz sa snaží byť dobrým otcom, sleduje svoju dcéru Willu a novú generáciu, ako vyrastá. Ale oni to robia inak než on, než Perfidia, než revolucionári, ktorých poznal v skupine French 75...A jemu to celé nedáva zmysel, obzvlášť keď väčšinu času iba pije, fajčí trávu a pozerá čiernobiele revolučné filmy zo 60. rokov.

O spolupráci s Leonardom DiCapriom…

Pracovať s Leom bolo úžasné. Presne také, ako sa o tom hovorí. Myslím, že sme si spoluprácu naozaj užili a dúfam, že si to zopakujeme. Je niečo iné, keď o filme len hovoríte, ale keď sa to stane realitou, keď prídete prvý deň na nakrúcanie tá prvá scéna bola, ako Bob sfetovaný rozpráva s Willinou učiteľkou. Už po piatich minútach som si pomyslel: „Toto bude veľmi vzrušujúcich 100 dní.“ Chápem, čo znamená hviezdna sila. A Leo je zároveň skvelý spolupracovník. Vie, aké otázky položiť o príbehu, kde sú veci, ktoré treba dotiahnuť. Bola to skvelá skúsenosť.

O herečke Chase Infiniti v úlohe Willy…

Keď sme začali nakrúcať jej scény s Leom, myslel som si, že bude nervózna a že ju budem musieť trochu usmerniť. Ale nebola nervózna vôbec. Alebo možno bola, ale vôbec to na sebe nedala znať. Okamžite pôsobila ako profesionálka. A to, čo sme v ten deň s ňou natočili, malo v sebe niečo skutočne magické.

O Teyane Taylor v úlohe Perfidie…

Teyanu sme s Leom riešili už dlhšie. A keď sa objavila na pľaci, rýchlo som pochopil, že Teyana je najlepšia, keď jej dáte zelenú, keď ju necháte naplno rozbehnúť. Treba jej len nebrániť a dobre to natočiť.

O Seanovi Pennovi…

So Seanom som už spolupracoval pri Podoby lásky, takže som bol rád, že je opäť s nami. Sean je v takom veku, že keď som ja začínal, bol pre mňa hrdinom… Pamätám si, že som si vravel: „Takto vyzerá skutočný herec, skutočný chlap.“ Do postavy Lockjawa priniesol vrstvy, ktoré som vôbec nečakal.

O replike postavy Senseiho (Benicio Del Toro)…

Tá replika pochádza od Niny Simone… „Poviem ti, čo je sloboda. Žiaden strach. To je ono.“ Nepôvodne som ju do scenára nezaradil, ale počas nakrúcania mi neustále znela v hlave. „Neboj sa. Pokračuj.“ Bolo úplne jasné, že tá veta má patriť Beniciovej postave. Vlastne, ako životná filozofia aj pracovný princíp. To pre mňa úplne platí.

O humore v akčnej dráme:

To, čo mne príde vtipné, mi jednoducho príde vtipné. Je to také jednoduché. Keď herci na pľaci skúšajú byť vtipní, väčšinou to nefunguje. Skutočný humor často vychádza z úprimnosti alebo z úplného zanietenia pre niečo. Bob je v tomto filme vtipný práve vďaka svojej bláznivej odhodlanosti. Je trochu nešikovný, a to samo o sebe vytvára komické momenty. A Lockjaw? Ten je smiešny už len tým, aký je skazený a popletený v snahe dostať sa do Vianočného dobrodružného klubu. Je to úplne absurdné. Nachádzam humor na zvláštnych miestach. A keď netočíte priamo komédiu, väčšinou vám herci dajú vedieť, ak niečo pôsobí príliš na silu. Ale ak máte nejaký hlúpy nápad, ktorý by mohol pobaviť? Choďte do toho.“

O spolupráci s tvorivým tímom:

Mám obrovské šťastie, že už mnoho rokov pracujem s tými istými ľuďmi. Tá spolupráca je najkrajšia časť celého procesu. To kamarátstvo, dôvera, vzájomná podpora, keď ste unavení alebo niečo nejde. Je to kolektívna práca v tom najlepšom zmysle. Som obklopený ľuďmi, ktorých mám úprimne rád, sú to pre mňa ako rodina. A práve to je základ celého filmu.