Joker - viac ako len smutný klaun

Píšu sa skoré 80. roky dvadsiateho storočia a v Gotham City vládne rozruch. Nie je to ale práca kriminálnikov ani...

pridal kinema 1.11.2019 o 22:17
Joker - viac ako len smutný klaun


JOKER - VIAC AKO LEN SMUTNÝ KLAUN

Píšu sa skoré 80. roky dvadsiateho storočia a v Gotham City vládne rozruch. Nie je to ale práca kriminálnikov ani mafiánskeho bossa, ktorý všetko riskuje, aby to slúžilo jeho záujmom. Je to oveľa zjavnejšia obava pre všetkých žijúcich v rámci dystopických hraníc tejto rozdelenej spoločnosti bohatých a chudobných, ktorá sa rozdeľuje čím ďalej, tým viac a napätie je ešte zhoršené týždňovým štrajkom smetiarov. Gotham balansuje na hrane pádu, je len mestom a ako v každej samospráve, chýbajú mu financie pre chudobných.

Nie, toto nie je ten Gotham, alebo ten Joker, ktorého by ste spoznali z 80 rokov starého a zaužívaného rozprávania na stránkach komiksov, alebo na obrazovke. Je to originálny, samostatný príbeh neslávne známej postavy, príbeh atmosféry nepokojov, ktorá vychováva muža na pokraji, ktorý sa podobne ako jeho mesto – a pravdepodobne kvôli nemu – blíži k priepasti: Arthura Flecka.

Tvorca filmu Todd Phillips pripúšťa: „Milujem komplexitu Jokera a mal som pocit, že by stálo za to ju rozobrať vo filme, keďže to ešte nikto neurobil a v zásade ani nemá formalizovaný začiatok. Takže Scott Silver a ja sme napísali verziu komplexnej a komplikovanej postavy a ako by sa mohla vyvinúť… a potom sa opustiť. To je to, čo ma zaujímalo – nie príbeh o Jokerovi, ale príbeh ako sa stal Jokerom.”

Film zobrazuje dostatok orientačných bodov mesta Gotham, zručne zapletených do jeho špinavej mestskej krajiny, aby situoval divákov a dovolil hviezdnemu Joaquinovi Phoenixovi vyvolať potrebné emócie na podstúpenie Arthurovej cesty cez temnejšiu časť mesta a napokon aj jeho vlastnú temnotu. „Jedna z tém, ktorú sme chceli vo filme preskúmať, je empatia. A čo je dôležitejšie - absencia empatie, ktorá je prítomná v značnej časti Arthurovho sveta,” tvrdí Phillips.

„Napríklad,” pokračuje, „vidíte vo filme rozdiel v tom, ako na Arthura reagujú deti a dospelí, lebo deti nevidia svet cez objektív, nevidia bohatých verzus chudobných, alebo nechápu pojem jednotlivca na okraji spoločnosti tak ako dospelí. Vidia len Arthura ako chlapíka, ktorý sa ich snaží rozosmiať. Nie je to vrodené, musíme sa naučiť ako neakceptovať ostatných a - žiaľ - sa to väčšinou aj naučíme.“

 Scenárista Silver hovorí: „Začína s tým, že sa snaží rozosmiať ľudí, vyčariť úsmev na ich tvári. Preto je klaunom a preto sníva o tom, že sa stane stand-up komikom. Chce len priniesť trošku radosti do sveta. Ale potom ho toxické prostredie mesta Gotham zlomí – nedostatok súcitu a empatie, strata zdvorilosti... to je to, čo stvorí nášho Jokera.“

Ten Arthur, ktorého stvorili Phillips a Silver je uväznený v cyklickej existencii nepochopených podnetov. Aj Arthurov nekontrolovateľný a nevhodný smiech, ktorý sa rozvíja, keď sa ho snaží krotiť, nezožne veľa sympatii od tých, ktorých stretáva vo svojom každodennom živote, čo ho vystavuje ďalšiemu výsmechu a odcudzeniu od gothamskej spoločnosti. „Dnes je to, čim trpí, už uznávaný syndróm, no v čase, v ktorom sa odohráva náš príbeh, ešte nebol skutočne diagnostikovaný, napriek tomu, že to bola reálna choroba,“ vysvetľuje tvorca filmu.

Herec Joaquin Phoenix priznáva, že aj počas filmovania „boli momenty, kedy som sa pristihol, že mám s ním súcit, dokonca som mal dojem, že rozumiem jeho motiváci,. No v ďalšom okamihu som bol znechutený jeho rozhodnutiami. Hrať túto postavu bolo pre mňa ako herca náročné a vedel som, že to bude výzva aj pre divákov a ich očakávané predstavy o Jokerovi, lebo v jeho fiktívnom svete, podobne ako v našom skutočnom svete, neexistujú jednoduché odpovede.“

„Často hovoríme o vrchole ľadovca, ale zriedka rozprávame o tom, čo leží pod ním – o tom, čo vás tam dostane,“ prehlasuje Phillips. „Arthur je ten chlap, ktorého na ulici hneď obídete... alebo do neho vrazíte. Pri tomto filme dúfame, že dokážeme nazrieť na to, čo sa skrýva pod hladinou.“

Boli to tieto témy, spolu s vášňou tvorcu filmu pre jeho médium, ktoré vyvolali úmysel nie hocakého filmu o Jokerovi, ale tohto filmu o Jokerovi. „Bol som inšpirovaný charakterovými štúdiami, ktoré som videl, keď som bol mladší. Výzor, vibrácie a nádych týchto filmov dávali pre tento príbeh zmysel.“

Pre Phillipsa to znamenali 70. a 80. roky dvadsiateho storočia éru veľkých filmov ako Serpico, Taxikár a Network. Hovorí: „Zahrnuli sme niekoľko prvkov z kánonu a situovali sme ho v rozbitom meste Gotham City okolo roku 1981, lebo to venuje pozornosť tejto ére a vyníma ho z komixového sveta, ktorý tak dôkladne poznáme z dnešných filmov.“

Joker - viac ako len smutný klaun

JEDINÁ VOĽBA HERECKÉHO PREDSTAVITEĽA

Phillips nielenže obsadil Joaquina Phoenixa, ale mal ho na mysli, keď písal tú rolu. „Joaquinova predošlá práca na mňa urobila dojem, ale čo sa mi na ňom naozaj páči, je jeho štýl a jeho nepredvídateľnosť, ktorá sa podľa nás veľmi hodila pre túto postavu,“ hovorí Phillips. „Kým ostatní ľudia počítajú matematiku, Joaquin hrá jazz. Je jeden z najlepších, je nebojácny, jeho práca je statočná a zraniteľná a myslel som si, že ak by sme ho získali, mohli by sme urobiť niečo naozaj výnimočné.“

Napriek tomu, že v minulosti odolal každému žánrom inšpirovanému projektu, herec bol nadchnutý, keď čítal scenár. „Mal som dojem, že je odvážny a komplexný, a nič podobné som predtým nečítal. Todd má jedinečný pohľad na veci, ktorý je, myslím, naozaj dokonalý pre tento film,“ poznamenáva Phoenix. „Keď pracujem s nejakým režisérom, chcem niekoho, kto má neobyčajný prístup k veci, a nikto iný okrem Todda by nemohol tento film natočiť.“

Arthurov príbeh je súčasne bohatý aj striedmy v detailoch, striedavo sústredený a skreslený. Phillips so Silverom v priebehu jedného roka v malej kancelárii v New Yorku začali určovať cestu, ktorou by sa takýto obyčajný muž mohol stať takou zlou a notorickou postavou. „V tej verzii príbehu, ktorú sme rozprávali, by nemalo zmysel nechať chlapa spadnúť do kade s kyselinou, aj keď si myslím, že by to bolo zaujímavé, takže sme sa nato chceli pozrieť cez objektív skutočného sveta,“ hovorí režisér. „Aby to malo zmysel vo svete nášho filmu, sme si hovorili - prečo by si dával tento make-up, keď sa napokon stane Jokerom? Kde prišiel na ten make-up a prečo ho má? Čo ak je klaun?“

Pravda o Arthurovi je komplexná. Snaží sa robiť stand-up, jeho vysnívané povolanie, na ktoré sa pripravuje pozeraním iných komikov, dúfajúc, že pochytí ich tón a načasovanie a osvojí si ich. Dúfajúc, že on, podobne ako oni, upúta obecenstvo vtipnými poznámkami a nájde ešte väčšiu formu uznania v jeho potlesku. „Žiaľbohu, to, ako vidí svet, a čo úprimne považuje za vtipné, skutočne nefunguje,“ popisuje Phoenix. „Nerozumie humoru a nie je schopný ho ani napodobniť.“

Ďalšia časť hercovho odhodlania na prezentáciu Arthura bolo schudnúť 23,5 kilogramov tým, že nejedol oveľa viac ako jedno jablko denne. Phillips priznáva, že to bol jeho nápad. Tvrdí: „Chcel som aby tá postava vyzerala hladno a nezdravo, ako podvyživený vlk.“

Phoenix a Phillips si vytvorili blízky vzťah počas nakrúcania, keď pracovali na tom, aby objavili a definovali podrobnejšie body Arthurovej dvojitej povahy. Kombináciou dôkladnej úvahy o priebehu príbehu a Jokera ako notoricky nespoľahlivého rozprávača, ktorý si pripravuje pôdu, aby vyšiel z kukly tohto spoločensky neohrabaného a čoraz zúfalejšieho muža, zostáva skutočná pravda príbehu Arthura Flecka otvorená, podobne ako jeho vlastná skúsenosť.

„Boli okamihy, keď som si myslel, že Arthurovi by sa páčila zmena jeho príbehu, kvôli tomu, aký efekt by to malo na to, čo si niekto o ňom môže myslieť, a boli iné momenty, keď som si myslel, že by ho zmenil preto, lebo je to niečo, čomu skutočne verí,“ uvažuje herec. „Väčšinou býva frustrujúce, keď nerozumiete motívom postáv, ale v prípade tejto postavy to bolo oslobodzujúce, lebo som si uvedomil, že sa môžem uberať ľubovoľným smerom. Keď sme pracovali s Toddom na scéne a nenachádzali sme prekvapivý spôsob, ako to rozobrať v danom momente, mali sme pocit, že niečo nerobíme správne.“

Tieto diskusie pokračovali počas celej produkcie a dlho po tom, ako sa skončil každý deň nakrúcania. „Keď sme skončili nakrúcanie, tak sme si hodiny telefonovali alebo vymieňali správy o scénach ďalšieho dňa, aj počas víkendov sme sa stretávali a prechádzali scény, ktoré sme nakrúcali v ten týždeň,“ spomína si Phoenix. „Mal som pocit, že sme boli tak jednotní počas celého procesu, že ak by sa jeden z nás dostal do bodu, kedy by sa necítil inšpirovaný, verili sme, že nás ten druhý inšpiruje, čo bolo skutočne uspokojivé.“

Joker - viac ako len smutný klaun

POSTAVY HĽADAJÚCE SVOJE ŠŤASTIE

Arthur žije so svojou krehkou matkou, Penny Fleck, a oddane sa o ňu stará. Penny býva v ich malom byte, ale v skutočnosti žije vo svojom vlastnom svete. Jej pozornosť je rozdelená medzi sledovanie televízie a všetko, čo v Gothame nie je v poriadku, o čom píše listy Thomasovi Wayneovi. Keďže pre neho pracovala pred tridsiatimi rokmi, je si istá, že by jej tento bohatý podnikateľ, ktorý zvažuje kandidatúru na starostu, pomohol, keby vedel o jej súčasnej situácii. 

Skúsená herečka Frances Conroy, ktorá postavu hrá, obdivovala nadšeného Phoenixa. „Je tichý, je zajedno so svojou rolou a druhým hercom na scéne.“ S uznaním navyše dodáva: „Spoznala som Arthura, nie Joaquina. Je len tou postavou, necháva seba samého bokom a žije výhradne v realite danej scény.“

Robert De Niro hrá úlohu Franklina, inšpirovaného spojením bývalých skutočných moderátorov od Joa Franklina po Johnnyho Carsona. Phoenix si spomína na ich prvý spoločný deň nakrúcania, počas ktorého musel s De Nirom nakrútiť dlhšiu scénu. „Máte tú predstavu, že sa ho spýtate všetky tie otázky, lebo samozrejme, je to Robert De Niro. Ste taký vzrušený, keď vás stretne táto príležitosť, ale potom si uvedomíte, že máte deväťstranovú scénu a nie je čas ani žiadna šanca, že sa ho budete môcť spýtať na všetky tie veci, ktoré by ste chceli.“

To režisér Phillips zvolil úplne iný prístup, keď prvý krát stretol hereckú ikonu. „Pred nnakrúcaním som prišiel do jeho kancelárie a povedal som mu veľmi jasne - počujte, musím s Vami hovoriť desať minút o všetkých tých otázkach, ktoré na Vás mám, a potom prisahám, že budem profesionál. Skončilo to najmenej 20 minútovým rozhovorom a bolo to úžasné.“     

V rámci svojej túžby po emočnom spojení Arthur sníva o susede Sophie Dumondovej. Je do nej zaľúbený, ale je to ten druh detskej lásky, ktorá ho núti číhať, aby ju zahliadol. Herečka Zazie Beetz si vychutnávala prácu s Phoenixom a tvrdí: „Už dlho som veľký fanúšik Joaquinovej práce a myslím, že je jedným z najlepších hercov svojej generácie.

Joker - viac ako len smutný klaun

ARTHUROV GOTHAMSKÝ SVET

Na zvýraznenie Arthurovho vnútorného boja s jeho vlastným zmyslom pre realitu, hľadal Phillips spôsob, ako sa vysporiadať so zasadením filmu samotného do tak autentickej estetiky, ako to bolo len možné. Úzko spolupracoval s produkčným dizajnérom Markom Friedbergom, ktorý podobne ako Phillips vyrastal v New York City a veľmi dobre poznal paletu, ktorú režisér hľadal. „Mark sa prehrabal cez staré fotky New Yorku, aby našiel správnu úroveň graffiti, správne množstvo smetí a autá z obrázkov, ktoré sme chceli. Jeho zmysel pre detail bol úžasný,“ poznamenáva.

„Na Gothame, ktorý stvoril Todd a Scott, na mňa najviac zapôsobilo, že je to svet, ktorému rozumiem, svet, ktorý je tvrdý, svet, ktorý je tvrdý na ľudí, ktorých životy sú najťažšie,” hovorí Friedberg. „Tá dysfunkcia a odpojenie od autorít… to je New York City môjho detstva. Bol špinavý, každý mestský správny orgán v nejakom čase štrajkoval a tie, čo neštrajkovali, boli skorumpované. Myslel som, že práve preto je toto taký neobyčajný kúsok, keď som ho prvý krát čítal, a tu aj začala naša konverzácia o tomto svete Jokera – Gotham, ktorý nie je New York, ale je to svojim spôsobom temné, špinavé a drsné mesto s koreňmi v našej spoločnej minulosti.”

Phillips aj jeho kreatívny tím obšírne diskutovali o tom, čo pre nich Gotham City znamená, či už z tradícii v komiksoch alebo iných vizuálnych interpretácií. Ako pomôcku pre diskusie o tom, kam Arthura jeho denné cesty viedli a ako sa tam dostal, Friedberg aj skutočne nakreslil tranzitnú mapu Gotham City podobnú tým, ktoré sú vyvesené na staniciach metra.

Aj keď sa vyvarovali zahrnutiu príliš veľa prvkov z kánonu, tie, ktoré zahrnuli boli mierne pozmenené, aby reflektovali mesto, ktoré vymýšľali. „Všetko je variácia niečoho,“ dodáva Friedberg s úsmevom. Phillips vysvetľuje: „Arkhamský ústav sa v našom filme volá Arkhamská štátna nemocnica, lebo myslíme, že takto by ju skutočne nazvali.“

Metropolitná nemocnica v Harleme poskytla interiér pre Arkhamskú a pre scény z detského nemocničného oddelenia, kým exteriérové scény boli natočené v Sunset parku v Brooklyne a Brooklynskom armádnom prístave, storočnom príklade industriálneho architektonického štýlu.

Nájsť všetky praktické lokality potrebné na natáčanie filmu v Gotham City 70. a 80. rokov dvadsiateho storočia bola výzva, hovorí Friedberg, lebo: „Fyzický svet, ktorý sa snažíme zobraziť, neexistuje, keďže pomaly meníme naše mestá na sklenené mrakodrapy a nákupné centrá. Aby sme našli verziu mesta, ktorú sme potrebovali, sme nakoniec skončili v Newarku – kde sme postavili Gothamské námestie – a v Jersey City v štáte New Jersey a v mestských štvrtiach.“

Na pomoc s úpravou Gothamského námestia v Newarku bol najatý Malcolm A. Rolling, mladý miestny umelec, aby pomaľoval steny budov pozdĺž ulíc, na ktorých tvorcovia filmu nakrúcali exteriérové scény. Nástenné maľby reflektovali témy reprezentované vo filme a niektoré boli dlhé takmer ako celý mestský blok.

Produkcia nakrúcala sekvencie aj v Brooklyne, vo vychýrenom Kingovom divadle. Filmový palác pôvodne otvorili v roku 1929, ale bol nedávno renovovaný a vo filme slúži ako Waynova sieň. Robotnícke štvrte Highbridge a Kingsbridge v Bronxe slúžili ako susedstvo, kde žije Arthur v nájomnom dome so svojou matkou Penny a susedou Sophie, ktorú obdivuje.

Neďaleká lokalita v Bronxe, ktorá sa vo filme objavuje niekoľkokrát, sú dlhé schody, na ktorých vídame Arthura, ako po nich stúpa domov znovu a znovu, symbolika driny, ku ktorej sa vraci. „Toddov nápad bol situovať Arthura do kopcovitého Južného Bronxu, kde by sa vliekol hore po verejných schodiskách a cez aleje, v nenalinajkovaných uliciach, čo mätie jeho svet spôsobom, ktorý v tom príbehu naozaj funguje,” tvrdí Friedberg. „Ľuďom nenapadnú kopce, keď myslia na New York, predstavujú si rovinu, takže toto nám dalo neočakávanú topografiu a špecifický vizuálny štýl.“ Tento vizuálny štýl bol definovaný v súčinnosti s hlavným kameramanom Lawrencom Sherom. „Larry je pravdepodobne môj najdôveryhodnejší kreatívny partner, precestovali sme spolu svet, nakrúcajúc filmy,“ hovorí režisér.

Joker - viac ako len smutný klaun

VÝZOR POSTAVY – OD ARTHURA K JOKEROVI

Na vytvorenie Arthurovho – a prostredníctvom etáp Jokerovho – vzhľadu, vyhľadal Phillips návrhára kostýmov Marka Bridgesa, ktorý navrhoval kostýmu pre Phoenixa už vo filmoch Majster a Skrytá vada. Bridges poznamenáva: „Tieto filmy sú situované v prechodných obdobiach, jeden v 50. rokoch a druhý v 70. rokoch dvadsiateho storočia.“

Režisér Todd Phillips s Bridgesom nikdy predtým nepracoval, ale veľmi obdivoval jeho návrhy. „Mark je úžasný,” komentuje režisér. „Už len ísť s ním na skúšky oblekov Roberta De Nira bol zážitok. A keďže v minulosti už pracoval s Joaquinom, mali vybudovaný skvelý vzťah.”

Bridges bol polichotený, keď ho Phillips oslovil. „Todd poslal milú správu, že chystá tento projekt a či by som vzal do úvahy na ňom pracovať. Pochopiteľne, dostať takúto správu od niekoho Toddovho kalibru… A samozrejme, je pre mňa skutočne radosťou pracovať so starým priateľom, akým je Joaquin. Máme spolu skvelé výmeny názorov a verím mu. Keď sa spolu rozprávame, je otvorený mojim návrhom, ako najlepšie reprezentovať zovňajšok osoby, na ktorej on pracuje zvnútra. Takže všetky časti do seba zapadli podľa Toddovho osobného želania.”

Na obdobie, kedy Joker zaujíma svoje miesto, Bridges poznamenáva: „Keď chcete byť verný, povedzme, roku 1981, v obchodoch bola dostupná určitá škála farieb a farebných kombinácii. Použili sme veľa modrej, hnedej, bordovej, svetlofialovej, šedej, tmavomodrej, khaki... Vzdialili sme sa od krikľavej oranžovej a zelenej zo 70. rokov, no občas som ich tam použil kvôli príbehu. Len držaním sa tejto palety to automaticky pôsobí ako nejaká iná doba, lebo to nie je to, čo sa v obchodoch predáva teraz.“

„S vedomím toho, že časť pohybov tejto postavy bola inšpirovaná niektorými pohybmi Charlieho Chaplina, som trochu pracoval s touto siluetou, ako aj s vedomím, že to bude niečo, čo Arthur dal dokopy len tak na kolene.“ Bridges ale priznáva: „Jeden z mojich vlastných dobrých nápadov je ten malý tvrdý klobúk, ktorý nosí, lebo ten sa mi na klaunoch vždy páčil.“ A samozrejme, Arthur taktiež nosí tradičné veľké klaunovské topánky, v ktorých musel Phoenix niekoľko krát bežať – žiadna ľahká úloha.

Keď prišlo na samotný kostým Jokera pre film, Bridges oznamuje, že jeho návrh, bol sčasti vpísaný do scenára ako „hrdzavý oblek, ktorý Arthur vlastnil veľa rokov“. Napriek tomu priznáva: „Máte v hlave milión nápadov a cítite tlak zvonka, že musíte poslúžiť rovnako fanúšikom, ako aj danému dielu. Ale nakoniec spočíva moja práca vo vyrozprávaní tohto konkrétneho príbehu, v ktorom musí byť odev niečo veľmi prirodzené pre danú postavu: kúsky, ktoré sme videli Arthura nosiť predtým, sú teraz prerobené, aby sa stali tým, čo nosí Joker.“

Počas filmu si Arthur nasadí tvár klauna v rôznej miere na rôzne predstavenia. Jeho konečný výzor Jokera bol navrhnutý Phillipsom a Phoenixom ako prehnaná verzia Arthurovho bežného make-upu a dotiahnutý k dokonalosti vedúcou oddelenia vizážistov Nicki Ledermanovou a jej tímom, pričom využili základnú červenú a zelenú Arthurovej klaunskej postavy. Lederman sama vytvorila unikátny odtieň pre Arthurove slzy z rôznych pigmentov, ktoré mala po ruke a nazvala ho antická modrá.

Joker - viac ako len smutný klaun

HUDOBNÁ ZLOŽKA FILMU

Na hudobnú interpretáciu početných tém, o ktorých film pojednáva, sa Phillips už veľmi skoro obrátil na skladateľku Hildur Guðnadóttir. „Hildur skladala hudbu už počas predprodukcie,” spomína Phillips. „Posielal som jej stránky zo scenára a ona skladala hudbu ešte pred nakrúcaním a to, čo vytvorila pre tento film, je jedinečné.”

Guðnadóttir hovorí: „Todd ma požiadal, aby som zložila nejakú hudbu založenú na mojich pocitoch z čítania scenára, ktorý ma inšpiroval, keďže vo mne skutočne rezonoval.“ Poslala mu vzorku a spomína: „Mal pocit, že som skutočne zachytila atmosféru filmu.“

Čo skladateľku najviac zarazilo, bol ako hovorí: „Arthur je postava s nejakou viacdimenzionálnou jednoduchosťou, s tak otvoreným srdcom a taká detinská, ktorá sa iba usilovne snaží zapadnúť. Ale jeho okolnosti a to, ako ľudia na neho reagujú, nedovolia, aby sa to stalo. Preložené do hudby to znamenalo veľmi jednoduché a monotónne melódie, lebo to je jeho spôsob, ako vidí veci. Potom som sa snažila v rámci tejto jednoduchosti rozvíjať inštrumentáciu okolo toho, nie akordmi ani komplikovanou hudbou, ale textúrou, ktorá podľa mňa rezonovala s melanchóliou jeho postavy.“




THE GREAT 2
[RECENZIA ]
RED NOTICE
[RECENZIA ]
KLAN GUCCI
[RECENZIA ]
HELP
[RECENZIA ]
HLAS LÁSKY
[RECENZIA ]




Meno:
ODOSLAŤ
:)
REBRÍČEK SK
01 |
návšt. 4970
02 |
návšt. 4733
03 |
návšt. 3872
04 |
návšt. 2312
05 |
návšt. 2097
06 |
návšt. 2218
07 |
návšt. 832
08 |
návšt. 746
09 |
návšt. 694
10 |
návšt. 773
REBRÍČEK US
01 |
$27,2 mil.
02 |
$24,2 mil.
03 |
$14,4 mil.
04 |
$7,9 mil.
05 |
$5,3 mil.
06 |
$5,0 mil.
07 |
$3,3 mil.
08 |
$2,1 mil.
09 |
$1,7 mil.
10 |
$1,6 mil.
SOCIÁLNE SIETE
KOMENTÁRE
Kinema.sk - filmy, seriály

sector logo
network
ISSN 1336-4197. Všetky práva vyhradené. (c) 2021 SECTOR Online Entertainment / sector@sector.sk