HEZKÉ CHVILKY BEZ ZÁRUKY

Rozhovor s Věrou Chytilovou

Keď sme si podali ruky, povedal som jej, akým zážitkom bol pre mňa film Ovoce stromů rajských jíme. „Ale to byl těžký film,“ povedala a priviedla ma do pomykova tak, že som povedal niečo v tom zmysle, že sa mi napriek tomu veľmi páčil. „Takže se vám líbil i když jste mu nerozuměli,“ v podstate dosť presne skonštatovala Věra Chytilová. Výborný začiatok rozhovoru, pomyslel som si.

Je pravda, že film Hezké chvilky bez záruky mal byť pôvodne seriál?

Áno. Od známej som vedela o ľuďoch, ktorí chodia do psychiatrickej poradne. Najprv som s tým súhlasila, no potom sa mi to prestalo páčiť. Keby ste chceli robiť filmy o jednotlivých prípadoch, každý z nich by musel mať dramatický oblúk aj s vymyslenou pointou, a to ma nezaujímalo. Fascinovalo ma, ako tieto príbehy jeden na druhý narážajú. Tí ľudia o sebe navzájom ani nevedia. Každý si myslí, že len on má problémy. Chcela som, aby si ľudia uvedomili, že všetci máme nejaké problémy. Nie sme v tom sami. Každý vidí len sám seba a potom je sám sebe smiešny. Alebo je nešťastný, zúrivý a rozmýšľa o samovražde.

Nie je v tom filme málo nádeje?

Neviem, aká nádej by tam mala byť. Človek je ukolísaný rozprávkami, a pritom nakoniec všetci zomrieme. Nádej je v tom, že život neprejde nezmyselne, že bude niečím naplnený. Nádej je v tom, že sa človek nezaujíma len o seba, ale aj o ostatných. Ale nechať sa ukolísať pocitom, že je všetko v poriadku, to ma vôbec nebaví.