Finančne podporil

NOVINKY

RECENZIE

SCREENER

Trendy: FILMOVÁ ŠKOLA SERIÁLY NAJLEPŠIE FILMY TELEVÍZNE TIPY SLOVENSKÉ FILMY PRÁVE V KINÁCH

FILMY PODĽA POČÍTAČOVÝCH HIER

článok

Počítačové hry sú zjavne najnovším tromfom hollywoodskych štúdií. Stačí zmluva s výrobcom herného megahitu a výroba filmu môže začať. Načo vymýšľať originálny námet, keď to nie je potrebné? Nebude lepšie vsadiť na osvedčenú kartu, ktorá mala úspech u hráčskej verejnosti? Medzi návštevníkmi kín je určite dosť počítačových nadšencov, postačí im známy námet a zvyšok sa už nejako zbúcha...

Takto nejako to asi funguje, ale má to háčik. Ako tržby a kritiky naznačujú (a niekedy dosť jasne), to však tak úpne nestačí. Prekvapujúce? Ako pre koho... Ale poďme pekne po poriadku a vráťme sa do blízkej minulosti, do doby, keď sa to všetko začalo.

Skutočný rozmach počítačových hier nastal na začiatku 90. rokov a bolo zrejmé, že skôr, či neskôr niekto pochopí, aký potenciál v sebe skrývajú. Prvé krôčiky sfilmovať herný hit, pokiaľ nepočítame japonské animáky, boli podniknuté v roku 1993, keď svetlo sveta uzrel Super Mario Bros. Boli to zároveň aj krôčiky veľmi nesmelé, ako keď sa dieťa učí chodiť, pretože Super Mario Bros chýbali podstatné veci - potenciál a hlavne kvalita. To až do takej miery, že bol z kín stiahnutý a nasadený rovno do požičovní, kde však dieru do sveta tiež neurobil - veď čo by sa už dalo vytrieskať z behačky bez poriadneho príbehu. Z dnešného hľadiska tento pokus rozhodne neobstojí, bol to však on, kto dal podnet vzniku ďalším a ďalším filmom podľa herných predlôh. Takmer vzápätí teda nasledovali pokusy čisto bojových filmov podľa známych automatoviek, ako prvý Street Fighter (1994) v ktorom si zahral aj Jean Claude Van Damme, či speváčka Kylie Minoque. Celková kvalita priamo úmerná hereckému obsadeniu, však nestála veľmi za zmienku.

Potom však prišiel Mortal Kombat (1995), ktorý zaznamenal veľmi slušný úspech v kinách a ani kritika ho príliš nezvozila. Do veľkej miery to bola zásluha režiséra Paula Andersona, slušnej technickej stránky, vynikajúceho soundtracku a možno aj Christophera Lamberta (V Mortal Kombate si zahrala mini úlohu aj vtedy neznáma Cameron Diaz, jej scény však skončili v strižni). Avšak celkovo možno tieto prvé pokusy považovať za neúspešné, preto sa veľké plány štúdií na chvíľu museli pozastaviť. Ale iba do vtedy, kým sa neobjavili nové a potenciálne zaujímavé projekty. Medzitým sa v kinách objavil Mortal kombat 2 : Annihilation (1998). Už po prvých projekciách však bolo jasné, že plány na kompletnú trilógiu príliš reálne nie sú. Bol to krok späť po všetkých stránkach a neuspokojil ani fanúšikov špeciálnych efektov (záverečná bitka bola na skoro rovnakej trikovej úrovni ako úplne prvá Godzilla!).

Už o rok sa však mal slávnostne uviesť Wing Commader, ktorý mal naozaj veľké ciele, o čom svedčilo aj angažovanie Chrisa Robertsa (tvorcu tohto vesmírneho simulátora) na režisérsky post. Opäť raz sa tak nestalo a dôvodov prečo, je viac. Jednak vďaka slabšej výprave a trikom pôsobil ako vystrihnutý z televízie, neohúril však ani príbehom. Tvorcovia sa ho snažili upraviť tak, aby oslovil všetkých, pričom neoslovili ani niektorých fanúšikov a celé to nezachránili ani nie príliš vhodne vybraní herci - Fredie Prinze Jr., či Mathew Lillard (obaja Scooby Doo). To už na počítačoch rezonoval fenomén menom Lara Croft, ktorého filmové práva kúpila spoločnosť Paramount. Ako kandidátky na hlavnú úlohu sa spomínali mená ako Elizabeth Hurley, či údajne aj Pamela Anderson (no to si fakt neviem predstaviť), nakoniec sa však ženským Indianom Jonesom stala držiteľka Oscara (Narušenie 1999) a troch zlatých glóbusov, Angelina Jolie, čo bol už samo o sebe obrovský tromf. Možno dejová línia nebola dokonalá, ale vnady hlavnej predstaviteľky na to nechali veľmi rýchlo zabudnúť a skutočný úspech bol na svete.

Oproti tomu naopak prekvapivo prepadol Final Fantasy, uvedený toho istého roku (2001). Tento kompletne počítačový film disponoval kvalitnou animáciou, dabingom (Alec Baldwin, Donald Sutherland) a prepracovaným príbehom (tým ale nemyslím dokonalým). Prepracovaným však až do takej miery, že ho masové publikum nepochopilo. V roku 2002 sa objavili 2 zaujímavé projekty: Ballistic: Ecks vs Sever podľa nie až tak známej strieľačky na GameBoy, ktorý zaujal iba hereckým obsadením (Antonio Banderas, Lucy Liu) a zombícky Resident Evil s Millou Jovovich, ktorý bol však už o niečom inom a fanúšikovia mu odpustili aj sci-fi prvky. A ktovie ako by to bolo dopadlo, keby sa réžie chopil ten najpovolanejší George Romero (trilógia Noc živých mŕtvol) miesto rutinéra Paula Andersona (už bol raz spomenutý).

Po nevydarenom pokračovaní Tomb Raidera (2003) s podtitulom Cradle of life sa zrejme definitívne ukončila ďalšia séria a tentoraz už nepomohla ani Angelina Jolie, ani režisér Jan De Bont. (Speed 2, Twister - ten tomu skôr uškodil). Iné pokračovanie, konkrétne Resident evil 2 (2004) s názvom Apokalypse, naopak zaznamenalo dostatočný úspech potrebný na nakrútenie celej trilógie. Hoci išla kvalita nadol, záchrana prišla v podobe väčšieho prepojenia s hernou sériou (mená ako Jill Valentine, či Carlos Oliveira sú pre zainteresovaných istotne známe). Nakrúcanie tretieho dielu s podtitulom Afterlife začína už v novembri tohto roka.

Alien vs Predator (2004) režírovaný Paulom Andersonom (už zase!) však trefou do čierneho určite nebol. Fanúšikovia týchto vesmírnych kreatúr boli prevažne znechutení a radšej sa vrátili k pôvodným filmom (Alien - 4 diely, Predator - 2, keby ste nevedeli), prípadne k hre, ktorá inšpirovala návrat "titanov" na strieborné plátno. Zatiaľ posledný prírastok do rodiny predstavuje Alone in the dark (2005), ktorý je už na svete nejaký ten čas, no zrejme ho v našich kinách neuvidíme. Dôvodom je opäť kvalita. Ani nemá zmysel lamentovať nad tým, že pôvodný Alone in the dark je herný skvost a filmovú verziu kazia mimo iného nevýrazný Christian Slater (Hard Rain) a slabučká Tara Reid (American Pie 1,2).

Aká bude budúcnosť? No, zrejme ružová, teda, čo sa týka kvantity. Najnovšie sa pripravuje Doom, kde si má zahrať aj Karl Urban (Lord of the rings 2,3). Hovorí, či hovorilo sa o FarCry, Return to Castle Wolfenstein, ale aj Half Life. Potenciálnymi kandidátmi sú ešte Duke Nukem (ten už mal vzniknúť dávnejšie) Max Payne, či Parasite eve. No je skutočne z čoho vyberať... Neúspechy filmové štúdia zjavne neodradili a je tu šanca, že sa raz snáď dočkáme aj skutočne vydareného dielka. Medzitým si však budeme musieť odtrpieť aj nejaký ten nepodarok.

Na záver ponúkam zaručený návod, ako ho vytvoriť (ten filmový nepodarok, myslím). Na úvod treba najať režisérskeho debutanta (Mortal Kombat 2), či starnúceho matadora (Tomb Raider 2), ďalej scenáristu, ktorého vrcholom mohlo byť tak napísanie epizódy k béčkovému televíznemu seriálu (Ballistic), najlepšie ale nech si režisér scenár napíše úplne sám (Alien vs Predator). Treba dať príležitosť mladým, či (ne)hercom, ktorých inde nechceli (Alien vs Predator), prípadne tým, ktorí v dávnych časoch ešte čosi znamenali (Alone in the dark). Špeciálnych efektov tam treba mať neúnosne veľa, aj za cenu obetovania kvality (Mortal kombat 2). Tento istý proces potom už len zopakujeme aj pri tvorbe pokračovania, pričom kvalitatívne rozhodne nemôžeme ísť nad nastolenú úroveň. Je to fakt jednoduché, kto si to chce skúsiť?