NICHOLAS G. WINTON: SILA ľUDSKOSTI

Písať o tom, že slovenský hraný film neexistuje je asi zbytočné (tento rok sa pravdepodobne nedočkáme ani jednej čisto slovenskej kino-premiéry). Predsa len možno neviete, aký je stav v oblasti tuzemskej dokumentárnej tvorby. V roku 2002 sa držiteľmi prestížnej International Emmy Award 2002 za najlepší dokumentárny film stali so snímkou - Nicholas G. Winton: Sila ľudskosti slovenskí tvorcovia Matej Mináč a Patrik Pašš. Vedeli ste to? Slovenskú kinematografiu tak v našich končinách nenápadne, ale o to silnejšie, zapísali do dejín svetového dokumentárneho filmu. Napriek tomu, že Slovenská televízia toto pozoruhodné dielo už bez citeľného diváckeho ohlasu odvysielala, rozhodla sa ho distribučná spoločnosť Continental film prepísať na 35 mm film a uviesť aj do našej kinodistribúcie. Zabudnite na demagogicko-mystifikačného Michaela Moora, tentoraz neuvidíte nič iné, len - pravdivý príbeh muža, ktorý dokázal nemožné. 

V roku 1938 sa Nicholas Winton, ako mladý začínajúci burzový maklér, viac-menej náhodne ocitol s priateľmi na dobrodružnom výlete v Prahe. Zrazu však stál tvárou v tvár ku kritickej situácii českých utečencov, ktorí museli opustiť pohraničné oblasti Československa, anektované Nemeckom a rozhodol sa, že im pomôže. Z vlastnej iniciatívy, bez akýchkoľvek prostriedkov zariadil, zorganizoval a zaplatil odvoz tisícok, prevažne židovských detí, z ktorých sa mu 669 podarilo prepraviť cez hranice hitlerovského Nemecka, až do Veľkej Británie. O svojom veľkom čine mlčal neuveriteľných 50 rokov a to dokonca aj pred svojou manželkou Gretou. Jej sa však na povale domu podarilo nájsť jeho knihu výstrižkov a spomienok na zachránené deti, a tak hrdinský čin nezostal navždy utajený. Hlavne vďaka nej tak mohol vzniknúť tento unikátny film.

Citovo nabitý dokument o slušnosti, láske a sile ľudskej odvahy je kolážou veľkého množstva unikátneho dobového a archívneho materiálu, ktorý sa režisérovi Matejovi Mináčovi podarilo prestrihať a sceliť do umelecky hodnotnej a často aj veľmi emóciami nabitej podoby. Dojemnosť nie je postavená na cielenom citovom vydieraní, ale na skutočnosti zobrazenie činov obyčajného človeka, schopného zachrániť stovky mladých životov. Sám Winton o "svojich" zachránených deťoch, medzi ktorými nájdeme aj kanadského novinára Josepha Schlesingera (vo filme vystupuje ako sprievodca príbehom), pochádzajúceho mimochodom z Bratislavy, britského režiséra Karla Reisza (Francúzova milenka), či spisovateľku Věru Gissingovú, alebo bývalého britského ministra, lorda Alfreda Dubsa, povedal: "Z tých, ktorých som stretol, sa všetkým darí dobre, niektorým veľmi dobre, niektorým nie a mali smutný život, ale taký je už svet, lenže aj smutný život je stále ešte život, keby sa vtedy nedostali von, nemali by ani ten."  Nicholas Winton dodnes žije, má 94 rokov a volajú ho "britský Schindler".
 

Nicholas G. Winton: Sila ľudskosti (SR, 2001, 64 min.)
Réžia: Matej Mináč. Scenár: Patrik Pašš, Matej Mináč. Kamera: Richard Krivda, Peter Zubaľa, Antonín Dahinel. Hudba: Janusz Stoklosa. Komentár napísal a nahovoril: Joe Schlesinger. Hrajú: Joe Schlesinger, Nicholas Winton, Vera Gissing…