SOCIÁLNA SIEŤ - PREKVAPENIE ROKA 2010?

O FILME

Scenárista Aaron Sorkin nikdy na žiadny projekt nekývol tak rýchle ako na Sociálnu sieť. Začalo to tým, že dostal štrnásťstránkový náčrt knihy Bena Mezricha The Accidental Billionaire (Náhodný miliardár), ktorý ho prinútil uskutočniť vlastné intenzívne pátranie po faktoch o histórii Facebooku. Na Sorkina zapôsobili osudy protagonistov tohto príbehu, najmä osudy Marka Zuckerberga, z ktorého sa prakticky za noc stal webový podnikateľ, ktorý mení podobu našej spoločnosti.

Rovnakou mierou urobila na Sorkina dojem i „americkosť“ celého príbehu o inováciách – a možnosť zaoberať sa tým, čo tvorí zložky priateľstva, súperenia a sociálnych osudov mladých priekopníkov, ktorí sa, ako sa zdá, objavujú v ľubovoľnom historickom období, aby vytvorili nejakú úplne novú vec, ktorá úplne zmení podobu všedných životov ľudí. V prípade predchádzajúcich generácií išlo o rádio, telefón, auto, televíziu, počítač. V dnešnej dobe tu máme sociálne siete.

„Veci, ktorými sa film zaoberá, sú také staré, ako rozprávanie samotného príbehu,“ myslí si Sorkin. „Lojalita, priateľstvo, moc, peniaze, závisť, sociálny status, žiarlivosť. Ide o príbeh, aký by napísal Aischylos, keby bol nažive. Alebo Shakespeare. Bohužiaľ ani jeden z nich nežije, takže som sa toho musel ujať sám.“

Čím viac sa o veľmi nejasnom pôvode Facebooku dozvedal, tým viac Sorkin žasol nad tým, ako dokonale tento príbeh môže poslúžiť ako ukážkový príklad príbehu zo súčasného amerického života, a zároveň podáva svedectvo o pretrvávajúcich ľudských vlastnostiach, akými sú genialita, túžba po moci a pocity nenaplnenia. Pretože akokoľvek sú hrdinovia filmu technologicky zdatní a orientujú sa v špičkových technológiách, sú zároveň v Sorkinovom poňatí unáhlení, bezohľadní, rozhnevaní a emocionálne nenaplnení.

„Môžete sa pozrieť na viaceré aspekty osobnosti Marka Zuckerberga, vďaka ktorým sa stal úspešným, a vnímať ich v úplne inom kontexte podľa toho, kto vám je z protagonistov filmu sympatický,“ komentuje Sorkin. „Marka ženie vpred buď jeho sila alebo jeho slabiny, strach alebo odvaha, vízie alebo skúsenosti – a film sa neustále pohybuje na hranici medzi týmito pohľadmi.

Mark je antihrdinom, z ktorého sa na konci filmu stáva tragický hrdina, pretože v priebehu svojej cesty musí splatiť svoju daň. Je v podstate hacker a hackeri sú od prírody anarchistickí. Ide im o to, aby ukázali dlhý nos organizáciám, aby strhli všetko, čo im stojí v ceste. A proti komu sa Mark búri? Z jeho pohľadu môžu za to, že je nešťastný, ostatní ľudia. Jeho túžba po uznaní sa premenila v hnev, vo veľmi intenzívny hnev. Ale ten ho poháňa, ženie ho vpred míľovými krokmi a potom ho čosi osvieti, dostane geniálny nápad a zdá sa, že má všetko, po čom túžil. Avšak posledné, čo by chcel urobiť – a to hrá vo filme veľmi zásadnú rolu – je to, že by chcel Facebook zničiť tým, že z neho urobí zaujímavý materiál, že ho nechá zarábať peniaze a zabudne na to, že jeho zmysel bol anarchistický. To je príbeh nášho filmu – ide o cestu hackera na pozíciu CEO.“

Príbeh Facebooku začína vo februári 2004, kedy sa životy bežných ľudí zmenili spustením stránok s názvom thefacebook.com na Harvardskej univerzite, stránok, ktoré vytvoril vtedy devätnásťročný Zuckerberg. V priebehu prvého mesiaca sa na nich zaregistrovala viac ako polovica harvardských študentov, a v decembri 2005 mali stránky 5.5 miliónov užívateľov zo študentských radov, ktorí tu zverejňovali tie najintímnejšie osobné informácie – čokoľvek od toho, aké majú obľúbené skladby, až po to, s kým práve chodia – a vystavovali to všetkým na obdiv.

Ako sa tento fenomén začal premieňať z čistej študentskej aktivity a prelievať sa do ostatných kútov sveta, vynoril sa Facebook ako celosvetový fenomén digitálnych životov – masívna, pulzujúca sieť spojení a priateľstiev, reprezentujúcich sociálne interakcie viac než 500 miliónmi užívateľov (pokiaľ by bol Facebook štátom, mal by teraz viac než 1.5-krát viac obyvateľov než celé Spojené štáty a bol by tretím najväčším štátom sveta).

Za šesť rokov sa stal Facebook kultúrnou silou – novým mechanizmom pre nadväzovanie priateľstiev v stále izolovanejšom svete a silným vplyvom na generáciu, ktorá vyvrátila zabehnuté predstavy o súkromí. Facebook pomohol vybudovať nový internetový svet, v ktorom všetci vedia o všetkých úplne všetko, v ktorom si každý buduje svoju identitu tak, aby sa pozdávala druhým a v ktorom veľa ľudí používa Facebook ako kompletný archív svojich životov. Rovnako ako celá rada technologických revolúcií pred ním je Facebook tiež za svoju existenciu oslavovaný i zatracovaný – dokonca ani tí najzdatnejší analytici nie sú schopní odhadnúť, akým spôsobom naše životy zmení, pretože je na také prognózy na svete príliš krátko.

Spoločnosť, ktorá sa rozvíja exponenciálnym tempom a ktorej potenciál je z veľkej časti stále celkom nevyužívaný, bola nedávno ocenená na 25 miliárd dolárov, a niektorí odhadcovia z Wall Street tvrdia, že jej cena je ešte výrazne vyššia.

Avšak už v priebehu jej rozvoja sa spoločnosť a jej zakladatelia stretávali s konfliktami – a samotný pôvod Facebooku sa zmenil v záležitosť fascinujúcich bitiek o vlastníctvo a uznanie. Skupina Zuckerbergových bývalých spolužiakov, vrátane bratov Winklevossových, prišla s obvinením, že im Zuckerberg ukradol nápad na sociálnu sieť, zatiaľ čo Zuckerbergov bývalý obchodný partner a spoluzakladateľ Facebooku Eduardo Saverin vyhlasuje, že bol Zuckerbergom od firmy odstavený potom, čo zafinancoval jej začiatočný rast.

Aby sa Sorkin dozvedel viac o všetkých aspektoch veci a o tom, ako naša spoločnosť vníma (a reaguje) na Facebook, vyrobil si vlastné stránky, na ktorých žiadal verejnosť o názory. Než ich zastavil, navštívilo ich cez 10 tisíc ľudí. Súčasne sa začal zaoberať nespočetným množstvom podkladov, ktoré mal k dispozícii Ben Mezrich (hoci nemohol čerpať z jeho knihy, pretože tu Mezrich písal súbežne pri písaní scenára filmu a hotová bola až takmer na samom konci procesu jeho písania) a preskúmal množstvo oficiálnych dokumentov a rozhovorov, v ktorých vystupuje viacero osôb, zobrazených vo filme a na základe nich získal radikálne odlišné názory o tom, ako vlastne Facebook vznikal.

Podľa Sorkina je pre atmosféru celého filmu úplne zásadná hneď prvá scéna. „Vedel som, že film chcem zahájiť scénou, v ktorej sú chlapec a dievča v bare,“ hovorí. „Nič efektné, proste len dvaja ľudia, Mark a jeho priateľka, ktorá sa s ním na konci celej scény rozíde. On sa potom vráti do svojej internátnej izby, začne piť, blogovať a vytvorí Facemash. Facemash sa rozletí po sieti a potom bude nasledovať strih na Markovu výpoveď a jeho prvé slová sú 'Tak to nebolo'. Tento okamih, ten jediný strih, vám prakticky vysvetľuje podstatu celého filmu.“

Táto štruktúra príbehu je zámerne stavaná do konceptu pravdy ako subjektívneho hľadiska, a teda niečoho, čo internetový vek ešte zdôraznil. Okamžité a nenávratne zaznamenané informácie môžu premeniť fámy a náznaky v globálne prijímanej skutočnosti. Ako hovorí vo filme jedna z postáv samotnému Zuckerbergovi: „Internet sa nepíše ceruzkou, Mark, internet sa píše perom.“

„Náznak sa dnes stáva realitou s pozoruhodnou ľahkosťou,“ myslí si Sorkin. „Mark to na samom začiatku filmu využije, keď stvorí Facemash, predchodcu Facebooku, na ktorom sa hodnotia fotografie študentiek – ale nakoniec sa stane obeťou úplne rovnakého princípu.“

Fincher si zo začiatku nebol vôbec istý tým, či ho taký príbeh bude zaujímať, ale keď si prečítal scenár, okamžite zmenil názor. „Scott Rudin a Amy Pascal mi neustále hovorili, že si ho musím prečítať, že ide o úžasný príbeh a skvelý scenár,“ spomína. „Keď som si ho prečítal, páčilo sa mi, že sa púšťa do príbehu, ktorý je starý len niekoľko rokov – to ma veľmi zaujalo.“