EVIL DEAD: ZHOR V PEKLE

Filmové pravidlo tzv. Čechovovej pušky funguje jednoducho. Podľa ikonického dramatika „...ak v prvom dejstve zavesíte na stenu pušku, v ďalšom dejstve sa z nej musí vystreliť.“ V pokračovaní rebootovanej série Evil Dead: Zhor v pekle by sa dalo toto pravidlo ešte výrazne doplniť. Ak uvidíte v zábere otvárak na víno, psa či krovinorez (a tucet ďalších predmetov bežnej domácej spotreby), v nasledujúcich minútach sa budú rezať a prepichovať ľudské údy.

Od Raimiho po Vanička

Novinka z Evil Dead franšízy je pre režiséra s českými koreňmi Sébastiena Vanička síce len druhým celovečerákom, no dá sa už de facto hovoriť o etablovanom tvorcovi. Pred tromi rokmi totiž sebavedomo vyrukoval s urbanistickou nočnou morou o zabijáckych pavúkoch loviacich obyvateľov francúzskeho činžiaku.

Ide síce o čistokrvné béčko, no Vaniček prekvapil hutnou atmosférou, remeselnou zručnosťou a krvavými gore atrakciami. Podobnú pracovnú metódu aplikoval aj do čerstvého prírastku z univerza známej hororovej značky Evil Dead. Prevzal režisérske opraty po Lee Croninovi, ktorý aktuálne zarezonoval aj znepokojujúcou inkarnáciou klasického hororu Múmia.

Nový Evil Dead s podtitulom „Zhor v pekle“ voľne nadväzuje na predchádzajúce dve časti reinkarnovanej série, no po klasickej chatrči v lesoch a inovatívnom mestskom baráku Vaniček zvolil ako epicentrum teroru nové prostredie. A to veľkorysý rodinný dom uprostred ničoho, ktorý už pri letmom pohľade vyvoláva v žalúdku znepokojujúce chvenie.

Hlavná hrdinka a Parížanka Alice už od prvých minút expozície nemá ustlané na ružiach. Okrem toho, že si vzala za muža násilníka a agresora, priženila sa do rodiny toxických manipulátorov. Úvodný „cliffhanger“ síce na prvé počutie Alice pomôže vymaniť sa z okovov domáceho násilia, ale hrdinka postupne zisťuje, že smrť jej manžela rozhýbala reťazec okolností, ktoré zahŕňajú zástupy démonov, festival brutality a pekelného inferna.

Alicin manžel Will síce umiera pri úvodnej dopravnej nehode, no tú nespôsobí nepozornosť a zlý úsudok, ale démonické sily pretkané práve sériou Evil Dead. Tie Willa využijú ako „mostík“ na to, aby sa dostali do rodiny Priceovcov, ktorá zhodou okolnosti má blízko k tzv. Knihe mŕtvych-Necronomiconu.

Tá je len tak mimochodom viazaná v ľudskej koži a v rámci filozofie „dva v jednom“ slúži aj ako magnet na prastaré démonické sily. Démoni tak obsadia dom rodiny Priceovcov, hľadajú ďalší z magických artefaktov a Alice sa stáva nedobrovoľnou rukojemníčkou invázie pekelných síl (celkom atypický pohľad na subžáner home invasion vyvražďovačiek).

Trochu iné rodinné prípady

Napriek tomu, že reboot Evil Dead pôvodne vychádza z ultra šialeného originálu hororovej legendy Sama Raimiho, „Zhor v pekle“ postupne nachádza vlastný štýl a autorský rukopis. Zatiaľ čo Raimi v druhej a tretej časti originálnej trilógie žmýka na kosť žáner uletenej crazy komédie, telesnosti a brutality, spočiatku sa zdalo, že práve rebootovaná séria postráda vlastnú tvár a fasádu. Spočiatku to vyzeralo, že nový Evil Dead bude môcť ponúknuť len generické násilie, no už Cronin a teraz aj Vaniček dokazujú, že brutalita je len jedna noha, na ktorej stojí vzkriesená séria.

Tou druhou je totiž akási grotesknosť, ktorú si ale režiséri strážia na uzde a tým pádom neskĺzava do explicitnej komediálnosti ako Raimiho originál. Ďalším stavebným kameňom staronovej značky je motív. Ten totiž sekundárne okrem krvavých eskapád rozvíja aj námety, ktoré nie sú úplne márne. Zatiaľ čo v predchádzajúcej časti horor tematizoval materstvo, „Zhor v pekle“ pod nánosom kreatívnych jatiek ukrýva ďalšiu z veľmi dôležitých tém. A to toxicita rodinných vzťahov, ale aj zlých partnerských rozhodnutí.

Pod nánosom krvavých jatiek

Musíte síce načrieť do kotla plného vnútorností, telesných tekutín a mozgomiešneho moku naozaj hlboko, no niekde na dne naozaj leží téma. Vaniček tak používa rodinu Priceovcov ako pracovný nástroj či metaforu na rozvinutie motívov, ktoré kvária nejednu (na prvý pohľad) idylickú domácnosť. Otec je despota a matka nekriticky miluje svojich synov, z ktorých je jeden domáci násilník a druhý pokrytec zakrývajúci si oči pred očividným.

Alice sa stáva hrdinkou, ktorá sa nepasuje len s ultimátnym zlom, ale aj zlom v nás a svojich rodinných príslušníkoch. Znie to síce ako klišé, ale režisér rodinu používa ako karnevalové panoptikum vzťahových hrôz a psychických deformácií.

Jednu po druhej síce trochu popisne predstavuje publiku, no chvályhodným ostáva, že to vôbec robí a jasne pomenúva kľúčové dôvody disfunkčnosti konkrétnej rodiny. Vďaka posadnutosti „lesnými duchmi“ sa tak z nich síce stávajú dvojrozmerné mravoučné karikatúry, no aspoň poukazujú a edukujú. Aj keď ide o poučky pod čiarou utopené v kanonáde absolútne zvrhlých hororových eskapád. Ale za to veľmi kreatívnych.

Formálna chuťovka

Tak ako Raimi ukázal hororovému slasheru 70., 80. a 90. rokov, že sa dá robiť s nadhľadom, gráciou a barličkami bezprecedentnej brutálnosti a grotesky, reboot Evil Deadu: Zhor v pekle pokračuje v šľapajách „otca zakladateľa“. Síce oproti Raimimu o niečo pribrzdil, no určité scény a momenty sa nedržia stranou a film tak chrlí jednu šialenú kamerovú jazdu a záberovú rošádu za druhou. Uhol snímania kompozície sa mení za pochodu a kamera lieta exteriérmi a interiérmi ako vystrelená z dela. A nie je ničím výnimočným, ak režisér rozbije scénu maratónom krvavej brutality. To je vlastne spojivom, mäsom, svalmi a kosťami celého filmu. „Zhor v pekle“ síce experimentuje s formou a témou, no na konci dňa ide do istej miery opäť raz o produkt generickej továrne na horory.

Za všetko hovoria formálne detaily ako prvoplánové lakačky, strašenie „hlukom“ či nie príliš podarené finále, v ktorom si režisér neukočíroval digitálne triky. Evil Dead: Zhor v pekle síce už napevno a sebavedomo dláždi sérii fasádu a vizuál, niekde v druhom pláne ale stále svieti mokvajúci vred prekliatia moderného hororu. A to predvídateľnosť a unavujúce formálne vzorce a praktiky, ktoré by mali autori nadobro vystreliť z kanónu, ako tú Raimiho povestnú uletenú kameru.

Evil Dead Burn (2026, Nový Zéland / USA / Kanada, 110 min.)
Réžia: Sébastien Vaniček. Scenár: Sébastien Vaniček, Florent Bernard. Hrajú: Souheila Yacoub, Hunter Doohan, Luciane Buchanan, Tandi Wright