MENGELEHO ZMIZNUTIE

Jeden z najvýraznejších európskych filmárov súčasnosti – ruský režisér a scenárista Kirill Serebrennikov (Leto, U Petrovovcov zúri chrípka), zadaptoval svetový bestseller novinára Oliviera Gueza Zmiznutie Josefa Mengeleho. V Nemecku pôsobiaci umelec je známy svojim odporom voči ruskému režimu. V minulosti si „vyslúžil“ niekoľko rokov domáceho väzenia a jeho počiny sú uplynulú dekádu pravidelne v hľadáčiku festivalu v Cannes, kde pred rokom nechýbala ani jeho novinka (avšak už nie v súťažnej sekcii).

Po skončení druhej svetovej vojny uteká Josef Mengele, nacistický lekár z Osvienčimu, do Južnej Ameriky, aby si v tamojších krajinách – od Argentíny, cez Brazíliu, až po Paraguaj – v utajení vybudoval nový život. V takto rozsiahlom priestore systematicky pripravuje svoje vlastné zmiznutie z povrchu zemského, aby sa tak vyhol súdu a spravodlivosti. Dobieha ho zároveň temná minulosť v podobe jeho syna. Ten ho opätovne vyhľadá, aby ho konfrontoval so životom, ktorý viedol a s krutými činmi, ktoré hrdo spáchal...

Dejovo má snímka epický záber – odohráva sa v štyroch rôznych časových líniách, ktoré sú determinované tým, ako Mengele menil svoje útočisko a identitu. Časová roztrieštenosť ide ruka v ruke s nestabilitou takéhoto života. Centrálnym bodom príbehu je jeho stretnutie s odcudzeným tridsaťročným synom, ktorý má naňho prirodzene celý rad otázok. Postupne sa odkrýva nielen ich spoločná minulosť.

Dobehnutie hriechov minulosti je podľa očakávaní kľúčovou témou. Arogantný, nenávistný a zatrpknutý nacista aj po dlhých rokoch verí v návrat Tretej ríše, je presvedčený, že v Osvienčime konal správne a žije v omyle, že je len obeťou celosvetovej židovskej propagandy.

Výkon Augusta Diehla je na časovej osi troch dekád jedným prívlastkom suverénny. Už po jeho prvých desiatich minútach sa plne stotožníte s tým, že je to neslávne slávny „anjel smrti“. Hranie očami, precízna mimika a dikcia v kombinácii s maskami a držaním tela vytvárajú mrazivo autentickú kreáciu. Mengele je v inkognito scénach často oháknutý do priam noirového outfitu: klobúk siahajúci hlboko do očí, slnečné okuliare, krémový baloniak. Spolu s ďalšími zložkami (kamera, hudba) pôsobia tieto štylizované pasáže filmovo atraktívne.

Snímka bola nakrúcaná na čiernobiely materiál, akurát dve retrospektívy (vrátane tej o zverstvách z koncentračného tábora) sú sugestívne podané vo farbe, akoby toto obdobie bolo Mengeleho jediným šťastným obdobím života. Čiernobiela farba jednak akcentuje jeho obmedzené videnie sveta a zároveň je v kontraste s exotikou Južnej Ameriky.

Kameraman Vladislav Opeljanc tiež dobre pracuje s hĺbkou ostrosti záberu. Mizanscéna pozostáva z viacerých obrazových plánov, bez nutnosti strihu. Kamera tak neraz predvádza priam exhibíciu, keď komponuje oku lahodiace jednozáberovky, ktoré vťahujú do deja. Režisér preukazuje v týchto scénach majstrovskú schopnosť načasovania a organizácie na pľaci.

S hudobnou zložkou sa tu pracuje úsporne, a ak už na ňu príde, často ju počujeme iba v pozadí. Dominujú jej džezové tóny, z ktorých najviac zarezonuje melancholická trúbka, trefne podtrhávajúca atmosféru smútku, paranoje, strachu a nenávisti.

Mengeleho zmiznutie je obrazovo pôsobivý, časovo nelineárny prepis o zločinoch proti ľudskosti, úteku, skrývaní sa a čakaní. Serebrennikov podmanivo zachytáva horúčkovitý útek naprieč troma desaťročiami, sprevádzaný aristokratickými zábavami, paranoidným ukrývaním sa aj žitím v totálnej diere. Štvorica časových nitiek postupne vytvára filmové klbko, hekticky sa gúľajúce rôznymi etapami života vojnového zločinca, kde je isté len to, že sa raz dokotúľa k dverám, na ktoré zabúchajú démoni minulosti, ktorú už nemožno viac ignorovať.

Das Verschwinden des Josef Mengele (Francúzsko/Nemecko/Mexiko/USA, 2025, 135 min.)
Réžia: Kirill Serebrennikov. Scenár: Kirill Serebrennikov. Predloha: kniha Oliviera Gueza. Kamera: Vladislav Opeljanc. Hrajú: August Diehl, Dana Herfurth, Burghart Klaußner, Anton Lytvynov, Maximilian Meyeruys-Bretschneider, David Ruland a ďalší.