VERÍME VÁM

O niektorých témach sa skrátka nehovorí najľahšie ani medzi štyrmi očami. Nieto ešte pred chladnou úradníčkou súdu či inej inštitúcie. Dráma Veríme vám režisérky Charlotte Devillers a režiséra Arnauda Dufeysa tak zhmotňuje nočnú moru ľudí, ktorí sa odhodlajú prehovoriť nahlas o rodinných kostlivcoch v skrini.

Francúzska novinka zo súdneho prostredia realisticky servíruje motív, ktorý je síce lokalizovaný do francúzskej justície, no je ľahko aplikovateľný aj na legislatívne mantinely akejkoľvek krajiny. Pokojne aj Slovenska.

Veríme vám tak univerzálne analyzuje konkrétnu situáciu jednej rodiny a konkrétneho problému a otvára otázku, ktorá trápi nejeden právny systém aj jednotlivca: má obeť násilia v štáte oporu, alebo naopak len ďalšiu prekážku v podobe byrokratického obra?

Monštruózny obor v skrini

Kadejakí mudrlanti radi mudrujú nad definíciou obete. Niekto banalizuje jej význam, iný ju zľahčuje. Z nejakého podivuhodného dôvodu túto disciplínu obľubuje najmä skupina politikov zo špecifického ideologického spektra, akoby definícia obete bola akýmsi progresívno-liberálnym výmyslom. Práve dôsledky podobného slovníka a najmä bagatelizovanie problematiky – aj vďaka politickej rétorike – skúma film Veríme vám.

Alice v expozícii filmu „zápasí“ so svojím synom Etiennom na električkovej zastávke a in medias res dávkuje publiku kanonádu náhodných informácií, ktoré sa postupne preplietajú do celistvého motívu. Film postupne odhaľuje súvislosti a divák zisťuje, že ide o stavebný kameň celej snímky. Režiséri sústredene vypúšťajú do éteru jednu informáciu za druhou a pred nami sa formuje akýsi prológ, ktorý predstavuje Alice, Etienna a dcéru Lily na ceste na súd.

Od začiatku je jasné, že vo vzduchu visí akýsi Damoklov meč, ktorého tieň existenciálne ovplyvňuje životy ústrednej trojice hrdinov. Alice je v neustálom strese a u Etienna sa striedajú výbuchy strachu a agresie. Režisér tak v prvých minútach pripravuje pôdu pre hlavný formálny motív snímky – výpovede dvoch strán sporu pred sudkyňou, ktorá má na starosti rodinné právo. Druhou stranou konfliktu je otec, ktorému súd odoprel stretávanie s deťmi, no snaží sa obnoviť pretrhané vzťahy.

Snímka stavia najmä na spomínanom dávkovaní informácií a istom tajomstve okolo celého prípadu. Divák síce tuší, kam film tematicky smeruje, no režiséri ani scenár nič neuľahčujú. Film pôsobí krypticky, no nie prvoplánovo – skúša divákovu mieru empatie a vytvára priestor, aby sa stal ideovým sudcom. Ľahko sa tak môže stať, že si divák podvedome utvára názor napriek tomu, že nepozná všetky detaily sporu, a automaticky sa prikláňa na jednu či druhú stranu.

Film skúša divácke reflexy a ukazuje, aké ľahké je škatuľkovať a podľahnúť celospoločenským tézam o obetiach a vinníkoch. Veríme vám pomocou filtrovania informácií experimentuje a do istej miery simuluje reálne prostredie ich prijímania aj vynášania súdov. Ponúkne napríklad informáciu A, po ktorej je človek pripravený vytvoriť si názor, no nepočká si na informáciu B.

Film sofistikovane pracuje s dávkovaním dôkazov. Systematicky profiluje celý prípad prostredníctvom vyjadrení oboch strán sporu, pričom každá z nich prináša nové okolnosti a postupne tak buduje kostru konfliktu.

Realita vypitvaná od pátosu

Okrem rámcujúcich scén je Veríme vám vystavané viac-menej ako jeden mohutný reťazec výpovedí pred sudkyňou. Po formálnej stránke ide o zaujímavý a odvážny dramaturgický experiment s tempom a rozprávaním. Pre časť publika tak môže pôsobiť ako pomalá súdna etuda o „hovoriacich hlavách“, no v skutočnosti ide o pomerne realistický pohľad do byrokratického súkolia súdnej moci.

Film je procedurálnym ponorom do zákulisia súdneho sporu, ktorý sa vyhýba pozlátku a atrakciám typickým pre známe filmové drámy či trilery. Veríme vám ponúka surovú realitu bez hollywoodskeho filtra a skratkovitých, honosných eskapád zo súdnej siene. Realita je totiž frustrujúca a zdĺhavá a obete, ktoré sa rozhodnú prehovoriť, systém neraz vyžmýka až na kosť.

Veríme vám sa nepozerá ľahko, no prináša autentický pohľad na justičné procesy, ktoré na prvý pohľad nepôsobia vždy spravodlivo ani objektívne. Film ich síce prvoplánovo nekritizuje, no otvára hneď niekoľko zložitých otázok, na ktoré neexistujú jednoduché odpovede. Snímka nie je sudcom ani katom – nesúdi konkrétny prípad, ale prenáša fokus mimo plátna a kinosál. Veríme vám je tak presne tým typom diela, ktoré nekončí záverečnými titulkami, ale začína diskusiou po odchode z kina.

On vous croit (Belgicko, 20205, 78 min.)
Réžia: Charlotte Devillers, Arnaud Dufeys. Scenár: Charlotte Devillers, Arnaud Dufeys. Hrajú: Myriem Akheddiou, Laurent Capelluto, Natali Broods, Ulysse Goffin, Adèle Pinckaers, Alisa Laub ...