ŠAMPIÓN

Ondrej Nepela priletel zo Sappora so zlatou medailou a jeho túžbou je ísť tancovať do šou Holiday on Ice. Lenže štátny režim je proti a jeho cesta z letiska smeruje na pohreb kamošky Hanky Maškovej. Ako sa dokáže za rok vzchopiť a zvládne neuveriteľný tlak, ktorý na neho vytvára spoločnosť i okolie? To nám prezradí nový projekt, ktorý sa zameriava na veľmi krátky, no o to intenzívnejší časový úsek: len 24 hodín zo života a MS v krasokorčuľovaní v Bratislave v roku 1973, keď všetci túžili vidieť domáce zlato, akurát jeho potenciálny držiteľ zvádzal veľký vnútorný boj. Nájde recept na úspech on sám, jeho trénerka Hilda Múdra či priatelia?

Nový projekt Jakuba Červenku (Hovory s TGM) zachádza v rámci životopisných, resp. profilových filmov do nového limitu. Posledné projekty si vyberajú čoraz kratšie časové úseky zo života majstrov hudby, športu (či podsvetia), no táto dráma ide na extrémnu hranicu – cca 24 hodín je veľká výzva. To nás síce ešte neposúva do roviny, že by sa film odohrával takmer v reálnom čase, no na druhej strane to výrazne obmedzuje možnosti vykresľovania postáv či ich charakterov. Keďže Červenka nevyužíva ani formu flashbackov, kde by sme sa čo-to dozvedeli, sme odkázaní najmä na vlastné znalosti.

Nie je to príliš málo? Je to výmena za maximálne sústredenie sa na malý časový úsek a vypäté situácie, ktorých sa snaží film pripraviť celkom dosť. V centre pozornosti je introvertný Ondrej, ktorý by mal asi viac trénovať a menej sa flákať s partiou, no výhoda domáceho prostredia šampionátu mu dáva iné možnosti ako konkurentom. Sledujeme tak jeho návštevy diskoték, nezvestné hodiny, zaspávanie doma so sestrou a na druhý deň jazdy i samotný šampionát. Adam Kubala dobre uchopil jeho vyjadrovanie i povahu, pomáhajú aj maskéri a kostyméri, takže pocit z vystihnutia legendy je veľmi dobrý.

Pri stopáži 90 minút má film čas vykresliť iba dve postavy: Nepelu a Hildu Múdru. Pri nej sa môžeme sústrediť na tvrdohlavé smerovanie k cieľu na ľade, ale aj na širšiu škálu emócií v súkromí. Keď dostáva nepríjemné návštevy chlapíkov v dlhých kabátoch, ktorí na ňu tlačia aj v noci, slúži film ako dobrá sonda do toho, čo sa dialo v domácnostiach počas šampionátu. Jana Nagyová je dobrá, netlačí príliš na pílu, no má silné výrazy tváre, vhodnú mimiku i gestá a patričnú charizmu.

V tomto smere dáva Šampión relatívne silnú líniu, ktorá ukazuje tlak režimu na Nepelu i Múdru. Nič iné ako zlato sa neočakáva (hoci pani Hilda s úsmevom načrtne, čo by sa stalo, keby ho nezískali), metódy režimu sú pomerne drsné a miestami načrú až do žánru politického trileru (sledovanie, odpočúvanie, vizity, čiastočné vyhrážky) – máte pocit, akoby ste sledovali Vlny z roku 2024.

Na druhej strane štruktúra filmu vytvára sama na seba tlak: menší počet aspektov by bolo dobré vyvážiť výborným spracovaním. Prvá polovica je dobrá, lebo stále máme čo odhaľovať, no len čo príde samotný súťažný deň a mali by sme si vychutnať grand finále, ukážu sa určité slabiny. Jednotlivé jazdy súperov sú sčasti neprehľadné: nevidíme ich celé a neustále prestrihy na komentátorov z rôznych krajín môžu byť mätúce. Ondrejova jazda ide takmer v plnej dĺžke, no do nej sú nasekané zvláštne kolorované prestrihy z Ameriky – sú to jeho spomienky? Alebo vízie, túžby či myšlienky? Ťažko povedať…

Po videní filmu vám ostane zvláštny pocit: niečo sme videli, precítili ťažobu, no veľa sme sa nedozvedeli. Kopa postáv sa tam mihne a orientácia medzi nimi nie je vždy jednoduchá. Retro funguje – kamera, kostýmy aj lokácie sú fajn a hudba Michala Novinského je obrovská devíza, lebo neustále tepe a vytvára výbornú atmosféru. Aj herecké výkony vo viacerých vedľajších úlohách sú dobré.

Lenže – schválne som počkal tri štvrtiny recenzie – tento film nemôže zaprieť existenciu filmu Nepela, ktorý vyšiel ani nie pred pol rokom a načrel do väčšieho časového rámca, mal o 25 minút viac a ponúkol iné devízy. Lepšie pokryl aj iné postavy, interakcie i dilemy; sonda do Nepelovej duše bola iná, miestami hlbšia. Gradoval do finále so zaujímavým momentom a opieral sa o herecký výkon Josefa Trojana.

Nehovoriac o tom, že divák bude nutne porovnávať zhodné momenty – či už ide o vystupovanie z lietadla po olympiáde v Sappore na začiatku filmu, potulky Ondreja po Bratislave alebo samotné MS v krasokorčuľovaní. Netreba urputne porovnávať každý atribút (hoci sa to dá), lebo niekde by bola remíza zaslúžená (pri kamere určite, aj pri výprave), inde by sa ukázali rozdiely. Lepšie je dať na celkový dojem – druhý projekt má vždy ťažšiu pozíciu než prvý, najmä ak ich pozeráte po sebe a automaticky zvažujete, či prelezie latku a či ponúkne niečo odlišné. A keďže Šampión aj časovo pôsobí skôr ako podmnožina Nepelu než ako potenciálny druhý diel (hoci časť divákov by tomu možno verila a filmu by to prospelo), má to ťažké. Možno v opačnom garde by skóroval viac…

Každopádne, Šampión je zručne naktrútený, časti divákov môže imponovať kratšia stopáž i prvky trileru, no celkovo neponúkne taký záber a o Nepelovi sa zrejme nedozviete toľko ako v druhom filme. Málokedy sa stane, že prídu dva paralelné projekty, no možno je na mieste otázka, či za taký rozpočet nemohol vzniknúť titul s inou témou. Alebo by medzi nimi potreboval byť aspoň rok či dva odstup.

Šampión (ČR/SR, 2026, 87 min.)
Réžia: Jakub Červenka. Scenár: Nina Morgenstein. Hrajú: Adam Kubala, Jana Nagyová, Alexander Bárta, Martina Jindrová, Karel Dobrý, Cyril Dobrý, Miroslav Hanuš, Roman Luknár, Ela Lehotská, Peter Kočíš, Zuzana Stavná, Adela Dukátová, Jozef Vajda ...