VEĽA ŠŤASTIA, ZDRAVIA, NEZOMRI

Nebudeme si klamať, na nového Gorea Verbinskeho som čakal ako na zjavenie. Od prvých Pirátov Karibiku prešiel ako tvorca autorským maratónom, vypiplal si filmové remeslo a stal sa jedným z najosobitejších tvorcov s okom na špecifický vizuál a štýl. U Verbinskeho je taktiež sympatickým, že nespolieha na kvantitu a snímky si hýčka, a tým pádom sa z jeho noviniek stáva udalosť, nie generický prefabrikát.

Veľa šťastia, zdravia, nezomri už podľa trailerov vzbudzovala veľké očakávania. Verbinski podľa všetkého pridal nitro a vydal sa do zhýralých vôd dekadentného filmového punku. O to bolo väčším sklamaním samotné zistenie, že trailerová ukážka bola len navoňaná zdochlina a finálny produkt je pseudochytráckym chaosom a čo je najhoršie...aj nehoráznou nudou.

Keď chlapík v igelite vojde do bufáču

A čo tak trochu nástrel deja jednou vetou. Nekompromisná punkrocková odysea naprieč časoprioestorom, ktorá divákovi freneticky servíruje jeden ikonický moment za druhým. Tak presne tak to nebolo. V skutočnosti je Verbinskeho „Veľa šťastia“ pokusom o netradičné sci-fi o cestovaní časom so zaujímavou expozíciou, ktorá lačného diváka neuveriteľne navnadí a po dvoch hodinách neuspokojeného vykopne cez dvere kina. Keď sme pri tej expozícii.

Do klasickej americkej jedálne nakráča na prvý pohľad blázon opásaný high-tech serepetičkami, blúzniaci o cestovaní časom a AI apokalypse. Týpek s bezďáckym strihom a outfitom z Blade Runnera z ansámblu náhodných hostí gastro prevádzky vyberie partičku nepravdepodobnú hrdinov a vedľajších figúrok. Tá mu má pomôcť odvrátiť kataklyzmu, ktorú vraj privodí umelá inteligencia.

Ako som spomínal, expozícia navnadí nekontrolovaným chaosom a dokonale kontrolovaným filmovým remeslom Gorea Verbinskeho. Je tak slasť sa bahniť v krásne komponovaných záberoch a vidieť precízne do detailu premyslenú scénu. Expozícia je atómovka energie, štýlu a cool ohliadnutí po popkultúrnych ikonách a referenciách(Terry Gilliam, 12 opíc, atď…). Po približne piatich minútach ale filmu padne reťaz s tak extrémnym rachotom, že to vystraší aj bufetárky v kinobare.

Verbinski zrazu neservíruje odvážnu nihilistickú komédiu, ale zlepenec scénok kvalitatívne súperiacich s programom priemernej slovenskej stužkovej. Postavy sa väčšinu stopáže potácajú niekde v uličkách, za kontajnermi, na parkovisku či v obývačke domu. Z prisľúbenej vysokooktánovej zábavnej jazdy sa razom stáva geriatrická prechádzka náhodnými scénami a scenériami. Film tak pribrzdí z dvestovky na 10 kilometrov na hodinu a vy si fatálne obijete čelo o predné sklo.

Z punkovej sattiry prázdny skeč

Protagonista z budúcnosti sa tak snaží odvrátiť nevyhnuteľný koniec ľudstva, ktorý súvisí s modernými technológiami a AI. Práve akási obsesia technikou, smartfónmi a sociálnymi sieťami je leitmotívom „Veľa šťastia“, čo je chvályhodné. Za Verbinskeho snahu ukázať prstom na negatívne stránky online revolúcie, ako doom scrolling a zombíci s mobilmi v ruke, treba dať palec hore.

Zvyšok a obsahová stránka, s akou sa s témou popasoval, je ale na reparát. Film sa tak postupne popri hlavnej dejovej linke rozpadáva na sériu poviedkových skečov, ktoré predstavujú predhistóriu a motivácie hlavných hrdinov. Tematicky sa tak snímka stále drží poukazovania na vedľajšie efekty využívania a zneužívania technológií, no zároveň sa prepadáva do lacnej grotesknosti a prvoplánovosti.

„Veľa šťastia“ je špongiou na popkultúrne odkazy a referencie, no tá najvýraznejšia, ktorá každého knokautuje medzi oči, je prirovnanie k seriálu Black Mirror. Verbinskeho novinka je recyklátom nápadu „čo ak technológie zošalejú“, s ktorou viac menej obratne pracuje práve kultový seriál. Veľa šťastia, zdravia, nezomri, tak síce upriamuje pozornosť na vážny a dôležitý problém, no robí to neobratne a akosi lacno.

Pár pekných obrázkov, ale aj poriadna nuda

Z uletenej satiry sa tak akosi mimochodom stáva len séria bizarných skečov, ktoré okolo seba kričia „zlé AI“, „zlé“ mobily a „zlé sociálne siete“. Zo zaujímavého pokusu o kritiku nadužívania modernej techniky sa stáva informačná a prázdna audiovizuálna masa.

Verbinski sa síce naďalej snaží nepodliezť vysokonastavenú laťku vizuálu a špecifického retro dizajnu, no balast motívov a tém samotné remeslo zatienilo a ubilo pod zem.

A čo je najhoršie potenciálne zábavný experiment s patinou starosvetských kultoviek od Monty Python nebaví ale irituje. A vo finále už prestáva aj iritovať, už len bezbreho nudí.

Good Luck, Have Fun, Don't Die (Nemecko/USA, 2025, 134 min.)
Réžia: Gore Verbinski. Scenár: Matthew Robinson. Hrajú: Sam Rockwell, Juno Temple, Haley Lu Richardson, Michael Peña, Zazie Beetz, Asim Chaudhry, Tom Taylor, Georgia Goodman ...