DESIATKA ZABUDNUTÝCH OSCAROVÝCH FILMOV

Oscar. Najznámejšia cena vo filmovej branži má 92 víťazov v hlavnej kategórii. Mnohokrát síce nejde o najlepšie tituly roku, no až na malé výnimky ide o výborné záležitosti. Rozhodli sme sa teda upozorniť na 10 filmov, ktoré stojí za to vidieť, ale v našich končinách nie sú príliš známe. Ide síce o tituly staršieho dáta, no stále majú milovníkom pohyblivých obrázkov čo ponúknuť.

Wings (1927)

Prvý víťaz ocenenia za najlepší film roku. Zároveň aj jediný nemý s touto poctou (pokiaľ nepočítame The Artist z roku 2011). Príbeh pilotov počas 1. svetovej vojny je už teraz klasickým žánrovým klišé, no v dobe vzniku tieto tradičné postupy formoval. Aj napriek štedrej dĺžke však má stále čo ponúknuť. Výbornou správou je, že sa dočkal fantastického nového remasteru s novou hudbou a sound designom, za ktorým stojí legendárny Ben Burtt (Star Wars, Indiana Jones, Walle-E). Vďaka týmto úpravám dokáže byť prístupnejší aj ľuďom, ktorí sa na sledovanie nemého filmu necítia. Takmer polovicu stopáže tvoria veľkolepé bojové scény, príbeh je správne osudový a záverečná dvadsaťminútovka dáva zabudnúť, že sledujete vyše 90-ročný kúsok.

You Can't Take It with You (1938)

Frank Capra patrí medzi najvýraznejších tvorcov Zlatého veku Hollywoodu. Vo svojej zbierke má mnoho klasík, ocenení aj nasledovníkov. Pôvodne som chcel písať o jeho predchádzajúcom oscarovom triumfe Stalo sa jednej noci, no o tom sa často dočítate. Ide totiž o jeden z trojice filmov, ktoré získali všetkých 5 hlavných cien (ďalšími sú Prelet na kukučím hniezdom a Mlčanie jahniat). Sme iba raz na tomto svete pracuje s vďačnou tematikou, zoznamovania sa s rodinou z inej spoločenskej vrstvy. Ako je u Capru zvykom, nejde iba o čistokrvnú komédiu. Pracuje výrazne aj s dramatickými a sociálno-kritickými prvkami. Tie už teraz síce pôsobia zastaralo, ale aj tak tu stále nájdete množstvo humoru aj dojímavých situácií. Navyše je snímka výborne obsadená a aj hviezda formátu Jamesa Stewarta má čo robiť, aby sa v množstve krásne absurdných postavičiek nestratil.

Rebecca (1940)

Nie každá legenda sa za svoju prácu dočkala režisérskeho Oscara. Medzi tých najviac ukrivdených však jednoznačne patrí Alfred Hitchcock. Aj napriek tomu si ale film, ktorý režíroval, ocenenie v hlavnej kategórii odniesol. Bol ním jeho Hollywoodsky debut Mŕtva a živá. Druhýkrát (po výbornom Jamaica Inn) sa pustil do adaptácie Daphne DuMaurier, autorky Vtákov. Mysteriózna vzťahovka má vyznením mnoho spoločného s nedávnou Fincherovou peckou Gone Girl. Mladá žena sa zamiluje do ovdoveného šľachtica. Pri živote na jeho panstve, ale zisťuje, že bývalá manželka zohráva v úlohe jej druha stále veľkú úlohu. Štúdia manželstva na pozadí kriminálnej zápletky je síce v tieni Hichcockových neskorších úspechov, no rozhodne stojí zato. Už len kvôli Laurencovi Olivierovi, ktorý opäť raz dokazuje svoju výnimočnosť.

The Best Years of Our Lives (1946)

Najtrestuhodnejšie zabudnutý film tohto výberu. William Wyler (Prázdniny v Ríme, Ben Hur) je doteraz považovaný za jedného z najlepších remeselníkov histórie. Najlepšie roky života sa radia k jeho najlepším titulom a ide takmer o dokonalú ukážku toho, čo si predstavujete pod pojmom Zlatý vek Hollywoodu. Príbeh vojnových veteránov snažiacich sa vrátiť po zažitých hrôzach k normálnemu životu obsahuje množstvo dramatických, no aj humorných scén. Takmer tri hodiny ubehnú ako voda. Wyler zložil holt mužom, ktorí bojovali a umierali pre vyššie dobro, divácky mimoriadne prívetivým spôsobom. Aj po rokoch tak môžete tento kúsok obdivovať, dojímať sa ním alebo premýšľať nad nezmyselnosťou vojny. Takisto tu vynikne kombinácia skúsených hviezd (Myrna Loy, Frederic March) s nehercami (Harold Russell bol skutočný veterán, ktorý prišiel o ruky). Proste krása.

All About Eve (1950)

Na spoludržiteľa rekordného počtu nominácií (14) sa v našich končinách prekvapivo zabúda. S trochou nadsázky sa dá označiť za divadelnú verziu Wilderovho geniálneho Sunset Boulvardu (ktorý na ceremoniály porazil). Mapuje život starnúcej hviezdy Margot (Bette Davis), ktorá sa musí vyrovnať s ústupom zo slávy a rovnako príchodom novej hviezdy menom Eva (Anne Baxter). Na súčasnú dobu je príbeh rozprávaný možno až v príliš pomalom tempe. No pravdepodobne aj vďaka tomu tak silne vyniknú vrcholné scény. Joseph L. Mankiewitz (preklínaná, no kvalitná Cleopatra, Sleuth) bol špičkovým scenáristom aj režisérom. Svoju povesť potvrdil aj tu a dodal film s nadčasovou myšlienkou, silnými hereckými výkonmi, inteligentným prevedením a mladučkou Marilyn Monroe v jednej z jej prvých úloh.

Marty (1955)

Titulný hrdina (Ernest Borgnine) je 34-ročný starý mládenec žijúci so svojou matkou. To je v danej dobe neprípustná situácia a všetci jeho blízky ho s touto skutočnosťou konfrontujú. Keď sa do jeho života pripletie plachá Clara (Betsy Blair), vycíti šancu zmeniť svoj osud. Debut Delberta Manna nevyzerá príliš ako dobový film továrne na sny. Svoju inšpiráciu našiel v talianskom neorealizme. Nebol prvý ani posledný, ktorý za veľkou mlákou implementoval európske formálne aj dejové postupy. Dokázal však očariť divákov, akadémiu aj festivalové poroty (Zlatá palma v Cannes). Krásny, myšlienkovo nadčasový a vo svojej podstate veľmi jednoduchý (no v žiadnom prípade nie hlúpy) film o dôležitých veciach, trápiacich aj súčasnú generáciu.

The Greatest Show on Earth (1952)

Projekt, ktorý nerobí svojmu názvu žiadnu hanbu a pri pohľade na meno režiséra to vôbec neprekvapuje. De Mille bol jeden z najväčších megalomanov Hollywoodu. Tu ale epiku predvádza trochu inak, než inokedy. Takmer až dokumentárne ladená štúdia prostredia sa odohráva v cirkusovom prostredí. Vydarených titulov spod šapít veľa nemáme a tento prináša mnoho reálnych a stále dychvyrážajúcich vystúpení. Dejovo je to už síce štandardná zbierka klišé, no aj tu sa občas skrýva nejaké to prekvapenie, udržujúce divácku pozornosť aj mimo vizuálneho spektra. Ľudskú stránku tak dodávajú namiesto scenáristov vynikajúci herci. Charlton Heston je borec ako vždy, no najviac poteší parádna rola inej legendy. Jamesa Stewarta.

Oliver! (1968)

Rok 1968 bol pre americký film kľúčový. Nový Hollywood klopal na dvere (teda skôr ich drzo rozrazil), vznikali prelomové diela kinematografie a štúdiový systém čakali zmeny. Voľba akadémie na film roku môže spätne vyzerať ako svätokrádež no v dobovom kontexte dáva zmysel. A navyše Oliver! patrí k počinom zasluhujúcim si pozornosť. Aj napriek tomu, že súboj o zápis do kinematografických dejín prehral s množstvom budúcich resp. terajších zásadných klasík. Carol Reed (Tretí muž, Vzbura na lodi Bounty) priniesol krásne vyzerajúci muzikál podľa časom overenej predlohy. Dickensov text funguje v službách tohto žánru výborne a radí sa k najlepším adaptáciám jeho diela. Ak teda túžite Olivera Twista zažiť z trochu inej perspektívy, máte výnimočnú možnosť.

Patton (1970)

Už od úvodnej ikonickej scény je jasné, že ďalšie (takmer) tri hodiny sa budú diať veľké veci. George C. Scott (Dr. Divnoláska...) predvádza vo svojej životnej úlohe strhujúci portrét vojaka, ktorý bol dosť pravdepodobne blázon, no práve preto dokázal tak veľkolepo prispieť k vyprášeniu náckov z Afriky a následne Európy. Režisér Planéty opíc mal remeslo v malíčku a spoľahlivo dokáže previesť dejom, podobne ako uchvacovať výpravnosťou scén. V mnohom pomáha aj scenár s podielom Francisa Forda Coppolu, hudba Jerryho Goldsmitha a kamera Freda J. Koenekampa. Majstri svojich odborov proste pripravili lahôdku, ktorú musíte vidieť. Ale takisto sa musíte trochu obrniť pred americkým patriotizmom. Ten však má v príbehu z pochopiteľných dôvodov svoje miesto.

Terms of Endearment (1983)

Režisérska kariéra Jamesa L. Brooksa (okrem iného producenta Simpsonovcov) je trochu záhadou. Šialene predražené prepadáky (slušná Sandlerovka Spanglish stála 80 miliónov, zúfalá romantická komédia How I Know dokonca 120 miliónov!!!) strieda s milovanými kúskami takmer pre každého (As Good as it Gets alebo v zámorí kultový Broadcasting News). Jeho debut patrí našťastie k druhej skupine a je zároveň aj najlepší. Dojímavá, vtipná, láskavá, no zároveň aj krutá záležitosť je presne to, čo človek potrebuje na vyčistenie hlavy a slzných kanálikov. Je to kúsok skôr pre staršie publikum, no má šancu osloviť každú vekovú kategóriu. Minimálne hviezdnym obsadením. Shirley MacLaine, Debru Winger, Danny DeVita, Jeffa Danielsa, Johna Lithgowa a najmä úžasného Jacka Nicholsona (Oscar za vedľajšiu úlohu) neuvidíte v takto skvelej forme každý deň. Je to možno gýč, ale krásny gýč. Škoda, že pokračovanie pod názvom Evening Star sa veľmi nepodarilo.

Okrem tejto desiatky je však aj mnoho ďalších zabudnutých a súčasne mimoriadne kvalitných víťazov komerčne najprestížnejšej ceny. Ak máte záujem o ich predstavenie, nehanbite sa a napíšte nám do diskusie. Pretože ako som písal v úvode, tak možno nejde o najlepšie filmy roku, no rozhodne stoja za pozornosť.