HOLLYWOOD A POVRCHNOSŤ ADAPTÁCII

HOLLYWOOD A POVRCHNOSŤ ADAPTÁCII

článok



Hollywood miluje adaptácie. A prečo nie, z finančného hľadiska sú stávkou na istotu. Prvotné dielo má fanúšikov, ktorí do kina prídu bez ohľadu na kvalitu filmu. Ak príbeh učaril ľuďom v origináli, pravdepodobne to zopakuje aj vo filmovej podobe. V neposlednom rade je adaptácia menej riskantná než neznámy scenár. Napriek tomu patria hollywoodske adaptácie, až na svetlé výnimky, medzi scenáristicky horšie filmy. Prečo má Hollywood problém z dobrej predlohy vytvoriť dobrý film?

Každý scenárista vám povie, že napísať dobrú adaptáciu je ťažšie ako napísať originálne dielo. Pri adaptácii musí autor dbať na čo najvernejšie zachytenie žánru, témy, štýlu a obsahu predlohy a zároveň ich skĺbiť s rečou filmu. Aby adaptácia bola naozaj dobrá, autor by ju mal obohatiť niečím novým a zároveň sa zbaviť nepotrebného balastu. Keďže väčšina týchto kritérií je subjektívna, pre potreby tohto článku zadefinujem zlú adaptáciu ako dielo, ktoré vynechá, nepochopí, alebo úplne zmení jeden alebo viaceré z centrálnych nápadov predlohy. Ako ilustráciu použijem dva filmy, V for Vendetta z roku 2005 a práve aktuálny Kick-Ass. (Článok obsahuje rozbor scén a príbehu, ktoré môžu znížiť pôžitok zo sledovania alebo čítania týchto diel, ak ste ich ešte nevideli a nečítali.)

Hollywood a povrchnosť adaptácii

Prvým problémom hollywoodskych adaptácií je ich povrchnosť. Väčšina z nich pôsobí dojmom, že sú založené na krátkom opise predlohy (či už z obalu knihy alebo priamo z Wikipédie) a využívajú iba zrnká nápadov, ktoré príbeh preslávili. V prípade Kick-Ass, “tínedžerov, ktorí chcú byť superhrdinami”, a v prípade V for Vendetta, “zamaskovaného superhrdinu bojujúceho proti totalitnému režimu”. Komiksové predlohy pre oba filmy však ponúkajú omnoho viac – V for Vendetta je dystopická štúdia anarchie a potreby rebelstva v kontrolovanej spoločnosti a Kick-Ass rozoberá fyzické a psychologické následky hrdinstva v našej “realite”. Chyby hollywoodskych produkcií však nekončia pri povrchnosti scenárov. U obidvoch filmov došlo ku zásadným zmenám vyznenia jednotlivých scén aj celého príbehu, často v priamom rozpore s predlohou.

Nemám pritom na mysli poprehadzované poradie útokov V (Hugo Weaving) na vládne inštitúcie alebo zromantizovanie vzťahu V a Evey (Natalie Portman). V komikse je Evey z počiatku tak nadšená pre agendu V, že pre neho spácha vraždu. Evey následne odmietne V a jeho metódy, čo je prípravou pre prerod Evey do ďalšej inkarnácie V na konci príbehu. Predloha takisto upozorňuje na neprávosti, ktoré ľudia v totalitných režimoch páchajú sami na sebe (korupcia v polícii), kým vo filme drží vláda ľudí aj políciu v nevedomosti o (pre film úplne zbytočne vymyslenom) biologickom útoku. Film sa radšej ako ku sfilmovaniu týchto ideí uchýlil k lacným paródiám vtedajšej americkej politickej scény a bombastickým akčným scénam.  Pritom alternatívne scény z komiksu nie sú ani náročnejšie na produkciu ani ťažšie pochopiteľné ako sfilmované scény. Zmeny k horšiemu sú zvýraznené scénou “listu vo väzení” (viď video), ktorá bola doslovne skopírovaná z komiksu a ukázala o koľko lepší film V for Vendetta mohol byť, ak by sa tvorcovia unúvali komiks adaptovať do hĺbky.

 
Adaptácia komiksu Kick-Ass trpí podobnými neduhmi, aj keď výsledok je omnoho pozerateľnejší. Najväčšie zmeny sa týkajú vzťahu Davea/Kick-Assa (Aaron Johnson) a Katie Deauxma (Lyndsy Fonseca) a motivácie Big Daddyho (Nicolas Cage) a Hit Girl (Chloe Moretz). Dave aj v komikse predstieral, že je gay aby získal Katine srdce, ale nikdy jej neodhalil svoju skrytú identitu. K svojej heterosexualite sa priznal až na konci komiksu a na rozdiel od filmu toto gesto neviedlo ku vzťahu s Katie. Komiks týmto znázorňoval, že Daveove abnormálne konanie sa neobmedzilo iba na hranie sa na hrdinu. Vo filme bola táto zmena pravdepodobne nutná kvôli (v komikse nejestvujúcej) scéne verejného mučenia Kick-Assa. Pre emočnejšie vyznenie tejto scény boli potrebné prestrihy na uplakanú Katie a jediný spôsob, akým sa Katie mohla do Davea zamilovať bola jeho premena v jej očiach na hrdinu, t.j. odhalenie, že je Kick-Ass.

Omnoho horšia lebo nevynútená je zmena motivácie a príbehu Big Daddyho a Hit Girl. V komikse sa síce spomína príbeh policajta, ktorému Frank D'Amico (Mark Strong) nechal zavraždiť manželku, ale iba ako falošná motivácia Big Daddyho. Big Daddy je v komikse iba účtovník, ktorý uniesol svoju dcéru ešte ako bábätko, a ktorý si celú šarádu vymyslel len preto, aby jeho dcéra mala “vzrušujúci život” a nevyrastala “pozerajúc Slovensko hľadá Superstar”. Tesne predtým ako je D'Amicom popravený sa Big Daddy prizná, že všetko financoval z predaja prvých vydaní komiksov, a že na D'Amica útočil iba preto, lebo potreboval “záporáka” pre svoju fantáziu. V komikse táto scéna slúži na dotvorenie hlavnej myšlienky o fyzickej a mentálnej cene hrdinstva v “reálnom” svete – rovnako ako Dave, aj Big Daddy bol vlastne psychopat, ktorý bezdôvodne ohrozoval seba a svojich blízkych. Nie nadarmo film aj komiks začínajú scénou “psychicky labilného Arména”, ktorý sa zabije skokom z budovy, veriac, že mu jeho kostým umožní lietať.

Hollywood a povrchnosť adaptácii

Komiksový príbeh obidva momenty ukotvujú v “realite”, kým zmeny vo filme len posilňujú jeho odklon k typickému hollywoodskemu preháňaniu. Kick-Ass sa odohráva niekde medzi našou realitou a prehnaným komiksovým svetom, ale svojím rozborom hrdinstva a jeho dekompozíciou (jemne pripomínajúcou Strážcov) sa snažil byť uveriteľný. Túto (hlavnú) myšlienku sa film Kick-Ass rozhodol ignorovať a dal prednosť finále plnému bazúk a raketových batohov. Je ironické, že napriek záverečnému doslovnému protirečeniu svojej predlohe z toho nakoniec vzišiel tak dobrý film.

Popularita predlôh je skoro vždy založená na objektívnych prvkoch. To najmenej, čo by každá adaptácia mala dokázať je ich sfilmovať a na ich vynechanie by mala mať veľmi dobrý dôvod. Kým sa však scenáristi nenaučia rešpektovať nápady diel ktoré na plátna kín prepisujú, čaká nás viacej V for Vendetta a iba občasný Kick-Ass


autor Marek Vojtko 23.8.2010
Meno:
ODOSLAŤ
:)
REBRÍČEK SK
01 |
návšt. 50476
02 |
návšt. 11232
03 |
návšt. 6387
04 |
návšt. 5029
05 |
návšt. 4829
06 |
návšt. 3812
07 |
návšt. 4039
08 |
návšt. 2951
09 |
návšt. 1913
10 |
návšt. 1868
REBRÍČEK US
01 |
$82,0 mil.
02 |
$7,4 mil.
03 |
$3,9 mil.
04 |
$3,2 mil.
05 |
$3,2 mil.
06 |
$2,5 mil.
07 |
$2,1 mil.
08 |
$1,7 mil.
09 |
$1,4 mil.
10 |
$1,1 mil.
SOCIÁLNE SIETE
KOMENTÁRE
Kinema.sk - filmy, seriály

sector logo
network
ISSN 1336-4197. Všetky práva vyhradené. (c) 2024 SECTOR Online Entertainment / Kinema s.r.o.