8.0

Filmová recenzia

Na začiatku bol inzerát v novinách, hľadajúci dobrovoľníkov k vedeckému pokusu. Odmena za dva týždne experimentu bola viac ako lákavá a konečným výberom nakoniec prešlo presne dvadsať mužov. Stále ale ani jeden z nich nevedel, čo bude túto skupinu "pokusných králikov" čakať.

Po testoch nasledovalo počítačové triedenie dobrovoľníkov do dvoch skupín. Jednu skupinu - tú väčšiu, budú tvoriť väzni a druhú dozorcovia. Ich úlohou bude hrať svoje úlohy smrteľne vážne a vydržať vo fiktívnom väzení vybudovanom v laboratóriách ústavu zmienených 14 dní. Hra, ktorá mala byť sondou sociálneho chovania sa ľudí v extrémnych situáciách, sa ako asi správne odhadujete, rýchlo vymkla spod kontroly vedcov. Človek zbavený morálky a vnútorných zábran, reaguje len podľa jediného a toho najdôležitejšieho sebazáchovného inštinktu prežitia.

Celovečerný režisérsky debut režiséra Olivera Hirschbiegela (prevažne televízny režisér - Komisár Rex) vznikol na základe skutočných udalostí zo Stanfordského väzenského experimentu, ktorý prebehol v roku 1971 v laboratóriách Stanfordskej univerzity. Šokujúce vedecké poznatky spracoval spisovateľ a scenárista Mario Giordano do novely Black Box (čo bol zároveň aj pracovný názov filmového spracovania). Hirschbiegel siahol po zaujímavom námete a z psychologicko - komornej drámy vyťažil maximum. Vyhol sa zbytočnému moralizovaniu a ponúkajúcej sa dokumentárnej, či big brotherovskej dramatizácii. Napriek jeho televíznej minulosti, je z Experimentu cítiť snahu o natočenie nízkorozpočtového, ale zároveň funkčného kino filmu so všetkými koncepčnými pravidlami. Prepáčiť sa dá aj miestami televízna kompozícia kamery, či minimalistická hudobná stopa.

Hlavný hrdina príbehu Tarek v podaní úspešného Moritza Bleibtreua (Lola beží o život, Luna Papa) je ako taxikár a príležitostný novinár hlavným subjektom príbehu. Vedľajšia dejová schéma Tarekového zamilovania sa do náhodnej známosti, neslúži len ako symbol tvoriaci spojitosť skutočného sveta a temných laboratórnych stien výskumu, ale aj ak o dôležitý koncepčný prvok, oddeľujúci televízny či dokumentárny film, od celovečerného projektu. Tarek ako väzeň 77 je zároveň aj jedným z popredných dejotvorcov, keď sa hlavne vďaka nemu vyvíja celý pokus úplne iným ako plánovaným smerom. Je otázkou, či by vedecký experiment dopadol tak zle, nebyť jeho prítomnosti.

Dráma Experiment by sa dala svojim charakterom a výpovednou hodnotou prirovnať k Nataliho formálne a dejovo invenčnej Kocke (The Cube), ktorá ale nemala natoľko filmové ambície. Chýbalo jej dejové vybočenie, ktoré by miestami nenásilne zbrzdilo gradáciu a vyvážilo celkový rytmus snímky. Zatiaľ čo Natali sa venoval charakteru každej z postáv, Hirschbiegel upriamil svoju pozornosť len na niekoľko hlavných aktérov. Je to spôsob komerčnejšej filmovej schémy, kde sa divák konfrontuje s jedinou - prevažne hlavnou postavou o ktorej sa túži dozvedieť čo najviac a podvedome jej držať palce.

Experiment patrí k aktuálnym vrcholom nemeckej produkcie a mne ostáva len konštatovať, že raz sa naučíme podobné filmy natáčať aj my. Sto-piata verzia Jánošíka za vyše 200 miliónov korún je totiž úplne zbytočná. A to už nespomínam fakt, že sa jej možno vôbec nedočkáme.

Das Experiment (Nemecko, 2001, 120 min.)
Réžia: Oliver Hirschbiegel. Scenár: Don Bohlinger, Christoph Darnstädt, Mario Giordano, Oliver Hirschbiegel, Friedrich Wildfeuer. Kamera: Rainer Klausmann. Hudba: Alexander Bubenheim. Hrajú: Moritz Bleibtreu, Christian Berkel, Oliver Stokowski, Wotan Wilke Mohring, Stephan Szasz, Polat Dal, Danny Richter, Ralf Müller, Markus Rudolf