PAVÚK

Film Pavúk je jedna obrovská premárnená príležitosť. Herecká elita Británie sa brodí absurdne riedkym príbehom, ktorý navyše značne trpí faktom, že v propagačných materiáloch  (vrátane zmienky v kinemáckych Premiérach) je viac-menej prezradená jeho pointa. Opísať zápletku Pavúka a neprezradiť pri tom pointu sa totiž takmer nedá, pretože medzi zápletkou a rozuzlením sa toho udeje žalostne málo. Na vine je určite Patrick McGrath, ktorý napísal románovú predlohu a následne ju rozpracoval do scenára. V knižnej podobe sa možno tento príbeh zaskvel, ale ak aj obsahoval niečo podnetné, pri presune na filmové plátno sa to nenávratne stratilo.

Úmyslom McGratha aj režiséra Davida Cronenberga bolo jednoznačne natočiť dielo založené na tiesnivej atmosfére, tak povediac dostať diváka do hlavy duševne chorého muža a vystihnúť vývoj jeho bludných predstáv. Obsadenie hlavnej postavy Spidera Ralphom Fiennesom, ktorého sme mohli zažiť v snímkach ako Červený drak, Schindlerov zoznam či Anglický pacient, je z tohto pohľadu mimoriadne vydarené. Fiennes je Pán herec a doslova celým telom sála duševné muky bez akéhokoľvek afektu, no s maximálnou presvedčivosťou a silou, ktorá berie dych. Teda aspoň prvých 40 minút, kým sa jeho postava nestane kŕčovitou, pretože sa prakticky nevyvíja - namiesto toho sa točí v bludnom kruhu. Ďalšou osobou, ktorá utkvie azda každému v pamäti, je Miranda Richardson v dvojúlohe Yvonne, Spiderovej macochy z čias jeho detstva a skutočnej matky pani Clegovej. Táto dáma zahrala vulgárnu, cynickú pobehlicu z robotníckej štvrte tak, že by ste ju aj v reálnom živote na ulici zhnusene obišli a jej prudérnej domácej panej, ktorá za každú cenu drží fasádu šťastnej rodinky, sa dá tak isto bez výhrad uveriť. Mimoriadne ťažkú postavu Spiderovho otca dostal Gabriel Byrne a zvládol ju tiež s nepochopiteľnou suverenitou. Spider v detskom veku možno nebol najlepším výberom, ale aspoň to konečne nie je Harvey Joel Osmond :-)

Je preto veľká škoda, že s takýmto hereckým potenciálom sa tvorcovia odhodlali len na polopatistickú pseudopsychológiu. Postavy dookola odohrávajú svoju podstatu a keď aj nastane zmena, vždy je to o pár minút neskôr, než sa žiada. Snímke chýba akákoľvek dynamika a napriek tomu, že čas sa pri jej pozeraní vlečie, mi na konci ostala v hlave otázka "To je všetko?".

Pocit nepohody pri pozeraní umocňuje prostredie, v ktorom sa film odohráva. Retrospektívne zábery striedajú interiér londýnskeho robotníckeho domčeka s lacnou putikou a záhradkárskou kolóniou a scény zo súčasnosti sa odohrávajú v bezútešnom penzióne, oproti ktorému sa týči obludná priemyselná stavba. Zábery sú veľakrát statické, nedoprajú oku diváka oddych - chcú ho primäť, aby precítil Spiderovo utrpenie. Väčšina ľudí však precíti skôr utrpenie vlastné.

Ťažko toto dielo niekomu odporúčiť. Najviac by som tipoval ľudí, ktorým sa páčil Gosford Park (ktovie koľko takých vlastne je :-) Oba filmy majú podobný sivastý nádych a pomalé uvedenie do zápletky. A tak isto, ak si viete vychutnať prvotriedne herectvo a nevadí vám, pokiaľ je - povedzme bezúčelné, nebudete vzhliadnutie Pavúka ľutovať.

Spider (Kanada, 2002, 98 min.)
Réžia: David Cronenberg. Scenár: Patrick McGrath. Kamera: Peter Suschitzky. Hudba: Howard Shore. Hrajú: Ralph Fiennes, Miranda Richardson, Gabriel Byrne, Lynn Redgrave, Bradley Hall, John Neville