8.0

Filmová recenzia

Byť mladým v dobe veľkých zmien je na nezaplatenie. Vo chvíľach, keď ostatní stoja v nemom úžase a čakajú, kým ich zomelú božie mlyny, tí akční natáčajú plachty správnym smerom. Byť mladým je skvelé. Byť zásadovým dáva istotu. O tom, kto prežije, však rozhoduje niečo úplne iné.

Žiť v roku 1920 muselo byť veľmi podobné dobe, ktorú žijeme posledných desať rokov. Vtedy sa rozpadla monarchia, teraz sa rozpadlo impérium. Vtedy sa menili hodnoty, teraz sa menili hodnoty. Niektorých to oslobodilo, iných uväznilo. Niektorí si našli svoj svet, iní ho stratili.

Svet po 1. svetovej vojne rozdelil veľkú monarchiu na nesúvislé celky. Z veľkého Rakúska sa stal malý frustrovaný štátik. Vzniklo slobodné a demokratické Československo. Vzniklo zmenšené, ale vzpurné Maďarsko. Ženy dostali hlasovacie právo a ľudia začali žiť inak. Jana žije so svojou psychicky labilnou matkou a podvedomo túži po úteku. Jej sestry utiekli do manželstva, no Janu čaká niečo iné. Kypiaca Praha jej ponúkne nečakanú šancu: mladého sebavedomého Slováka, ktorý, zdá sa, vie, ako žiť. Jana a Tomáš nechcú ochutnávať život po kvapkách, bezhlavo sa doň vrhajú. Prahu menia za Budín, a ten potom za slovenský vidiek. Láska a vášeň im otvárajú cesty. Jana dychtivo mení neúprimný, suchý a formálny "český život" za vášnivý, dynamický a spontánny "slovenský". Žije život, o akom ani nesnívala. Problémy doby, hlad a beznádej sa jej nedotýkajú. Naopak, život starej doby jej ožíva v podobe zásadového Štefana, Tomášovho otca. Zatiaľ čo jej a Štefanovo priateľstvo rastie, vášeň Tomáša k nej mizne. A tam, kde mala zostať láska, nezostalo nič.

Myslím si, že dôležitejšie než ďalej popisovať eskapády života a jeho pohrávanie sa s ľudskými osudmi je skúsiť okomentovať ako sa s týmto námetom vysporiadal film. Minutáž filmu (135 min.) a aj jeho stavba (bude prezentovaný ako televízny seriál) výrazným spôsobom zasiahli do kvality snímku. Útek do Budína vsádza na pomalé tempo a na starostlivé vykresľovanie hlavných charakterov. Tento, na poskytnutý čas veľmi štedrý úsek, akoby tvorcov v závere chýbal. Starostlivú kresbu strieda skratkovité vyjadrovanie a ponúkanie epizód miesto života samotného. Skratkovito, či skôr zjednodušujúco pôsobí aj vykresľovanie Slovákov, Maďarov a Čechov. Česi sú racionálni, ale suchí, Slováci živelní, vášniví, ale neschopní, Maďari podnikaví, hrdí aj zákerní. Je mi veľmi ťažko odčítať, či takýto symbolizmus pochádza už z Vančurovej predlohy, alebo vznikol vystrihovaním hlavných charakterov z kontextu autormi filmu. Tak či onak, pôsobí nevierohodne (aspoň na Slovensku) a schématicky.

Dobrým, až veľmi dobrým výkonom sa prezentujúci herci tvoria kvalitných partnerov režisérovi a kameramanovi, ktorí sa snažili zachytiť atmosféru Prahy, Budína či Viedne v dobovom duchu. Nemožno opomenúť, že v prevahe českých hercov zaznieva veľmi presvedčivá slovenčina (nielen Polívka). Takisto treba vyzdvihnúť snahu scenáristu aspoň fragmentovo zasadiť do dialógov dobové reálie a tak trochu vychovať diváka. Postupne nám pred očami defiluje doba, ktorá je dátumovo vzdialená storočie, ale ľudsky je priam totožná. A práve vo chvíľach keď cítime totožnosť problémov, neschopností riešiť ich, či spoznávame naše tragédie je tento film mimoriadne silný. Mimoriadne v celej spoločnosti dvanásťročnej českej i slovenskej kinematografii. Žiaľ vzápätí sa tento pocit rozpadá na schématické fragmenty a my ho musíme opäť starostlivo zbierať.

Máme už nejaký ten rôčik po revolúcii s prívlastkom Nežná, ale ešte i teraz je možno k obdobiu veľkých zmien zaujať pôsobivé stanovisko. Že sa to nepodarilo na 100% je obrovská (nevyčísliteľná) škoda. Na druhej strane, možno niekto dostane chuť prečítať si knihu a paralelu vytvoriť sám.

Útek do Budína (Slovensko/Česko/Maďarský, 2002, 135 min.)
Réžia: Miloslav Luther. Scenár: Martin Porubjak, Marian Poubiš. Kamera: Vladimír Holloš. Hudba: Výber hudby Ivan Marton, Miloslav Luther. Hrajú: Boleslav Polívka, Lenka Vlasáková, Ondřej Sokol, Miroslav Donutil, Andy Hryc, Matej Landl, Ady Hajdu, Petr Nárožný, Jiří Menzel.