MILOVANÝ

Povedať, že za filmom je kopec talentu a driny, je trochu romantizujúce klišé. Častokrát sú to skrátka len nervy, hektolitre sĺz, zlomené egá a lotéria s rozpočtom. Novinka ostrieľaného španielskeho režiséra Rodriga Sorogoyena, Milovaný, v jednom balíku pitvá proces výroby historickej filmovej drámy a kriesenie vzťahu rodiča a dieťaťa.

V nekomfortných podmienkach filmovej produkcie sa legendárny fiktívny režisér Esteban (Javier Bardem) rozhodne do svojho nového počinu obsadiť dcéru, ktorú 13 rokov nevidel. Filmársky veterán s povesťou komplikovaného génia sa rozhodne vzkriesiť stratený vzťah so svojou vlastnou krvou, herečkou Emiliou (Victoria Luengo), výrazne atypickým spôsobom. Namiesto „vysedenia“ problémov u terapeuta zvolí bizarný spôsob utužovania rodinných väzieb.

Vyhrotená filmovačka, spanie po hoteloch, alkoholové večierky, nášľapné mínové pole potenciálnych konfliktov a samovražedné pracovné tempo. Čo by sa asi tak mohlo, prepána, pokaziť?

Na filmárskom fronte a vo vzťahových zákopoch

Sorogoyen nafinguje podmienky, ktoré sú z každého uhla pohľadu návodom na katastrofu. Či už pracovnú, čo sa do istej miery aj naplní, alebo vzťahovú. Ťažko rozkódovať, čo chcel Esteban takto naaranžovaným sudom s pušným prachom docieliť, no zrejme ide o jeho kľúčovú charakterovú vlastnosť. A tou je vraziť pri dvestovke do betónovej steny. Každopádne, Sorogoyen rozostavil na vzťahovej šachovnici hlavných hrdinov, vedľajšie postavičky a figúrky, ale aj niekoľko vcelku viditeľných fatálnych prekážok.

Milovaný od expozície až po záverečné titulky rozohráva zaujímavú partiu, v ktorej skĺbil dve roviny. Front na filmovačke medzi púštnymi dunami a zákopovú vojnu medzi Estebanom a Emiliou. Logicky tak vzniká na viacerých úrovniach pnutie a napätie. Závisí však len od režiséra (Sorogoyena), či nechá zápalnú šnúru dohorieť až do konca a zaliať snímku do (očakávanej) melodrámy, alebo sa rozhodne odohrať s divákom o niečo komplikovanejšiu emočnú partiu. Španielsky režisér sa, našťastie, rozhodol pre druhú možnosť.

Režisérska králičia nora

Sorogoyen tak civilne krúži okolo vzťahovej katastrofy, no vyhýba sa patetickým emocionálnym výlevom. Milovaný často prihadzuje do kotla len pomocou mimiky, náznakov či akéhosi latentného očakávania apokalypsy. V konkrétnych scénach buduje napätie medzi postavami prostredníctvom maličkostí a detailov, ktoré divák nemusí na prvý pohľad rozlúsknuť, no protagonistov vytáčajú do biela. Režisér Sorogoyen „režíruje“ režiséra Estebana. Prekvapuje simulovaním uveriteľnosti práce na pľaci a chápe, čo všetko dokáže počas filmovačky rozhodiť štáb a narušiť jeho plány. Prípadne dávkuje frustráciu, ktorá je plastická, ľudská a ľahko aplikovateľná aj mimo mantinelov filmárskeho pľacu.

Okrem vzťahovej linky Sorogoyen v treťom pláne servíruje aj pohľad tvorcu na to, ako by v reáli mohla vyzerať sonda do hlavy a srdca roztržitého, no geniálneho umelca. V úlohe Estebana si tak divák môže predstaviť akéhokoľvek autoritárskeho tvorcu, ktorý sa svojimi praktikami zapísal do análov kinematografie.

Sorogoyen sa v polohe režiséra Milovaného nečakane a neprvoplánovo obnažuje a podľa všetkého ukazuje kus zo svojho sveta a života. Španielska novinka pootvára brány do králičej nory režisérskeho fachu a všeobecne platné bájky a polopravdy o romantizovanom remesle vykosťuje od pátosu. Genialita (v tomto prípade tá filmárska) si vyberá svoje obete, väčšinou spomedzi najbližších rodinných príslušníkov.

El ser querido (Španielsko / Francúzsko, 2025, 135 min.)
Réžia: Rodrigo Sorogoyen. Scenár: Isabel Peña, Rodrigo Sorogoyen. Hrajú: Javier Bardem (Esteban Martínez), Victoria Luengo (Emilia Vera), Melina Matthews (Bárbara), Marina Foïs (Marina Cellier), Malena Villa (Malena), Mourad Ouani (Bilal), Pepa Gracia (Pepa), Raúl Prieto (Raúl), Pablo Gómez-Pando (Pablo), Raúl Arévalo (César), Núria Prims (Charo), Laura Birn (Alice) a ďalší