LANTERNS

Gunnovo DCU sa už naplno rozbehlo, a aj keď kvalitatívne kolíše a jeho úspechy zatiaľ nie sú také jednoznačné, aspoň tematicky to nie je jeden veľký autopilot, v ktorom sa projekty podobajú ako vajce vajcu. Superman a Supergirl sú si podobní, no Peacemaker, Creature Commandos a Lanterns sú všetko veci z úplne iného cesta. Za rohom je Clayface, ktorý zase zamieri do oblasti body hororu a tiež prinesie niečo úplne iné. Výhodou je, že diváci dostávajú pestrosť a variabilitu aj v rámci jedného prepojeného sveta. A ak sa vám jeden projekt nepáčil, ďalší vás môže pohltiť. Napríklad Lanterns.

Prvá séria sa práve dočkala svojho zakončenia a je skvelým dôkazom, že komiks naozaj nemusí byť len o svalovcoch v elasťákoch. Oplatí sa ho miešať s inými vplyvmi a v tomto prípade tvorcovia siahli po inom fenoméne z dielne HBO. Na seriáli je totiž výrazne badať inšpiráciu detektívnym hitom True Detective. Tu sú akurát tí dvaja policajti vyšetrujúci záhadnú vraždu členmi špeciálnych mimozemských jednotiek, ktoré strážia mier vo vesmíre. A funguje to skvele.

Ale to už vlastne viete. O úvode seriálu sa toho všade popísalo dosť a aj u nás na Kineme sme sa naň bližšie pozreli. Dnešné seriály často diváka navnadia, no s ďalšími epizódami začnú prichádzať aj sklamania a pokles kvality. No a tu bol ten háčik na navnadenie teda poriadny. Nie vždy sa totiž stáva, že sa hneď prvá epizóda končí cliffhangerom, aký by ste čakali až na samotnom konci, ako gigantický zvrat. Tu to tak ale bolo. Nastavilo to očakávania a zároveň prinieslo ďalšiu záhadu, ktorú musíte spolu s hlavnými postavami rozlúsknuť.

Anachronické rozprávanie príbehu náramne pomáha tomu, aby záhada zostala záhadou počas všetkých ôsmich epizód. Dokonca sa dostanete do stavu, keď sa siedma epizóda skončí a vy máte dojem, že by boli potrebné ešte aspoň tri ďalšie, aby sa uzavrelo všetko, čo sa tu načrtlo. Dej skáče naprieč dekádami dopredu aj späť, aby postupne dodal postavám hĺbku, ale zároveň dávkoval indície. Toto je totiž záhada, ktorá siaha hlboko do minulosti. Nechýbajú rozsiahle flashbacky do detstva dvoch ústredných postáv, ktoré majú ukázať ich rozdielnu motiváciu. To, čo ich poháňa. To, vďaka čomu nemajú strach. Vidíte však aj dôsledky nepremyslených činov intergalaktických strážcov poriadku.

Zaujímavým faktom, ktorý sa týka prakticky celej série, je to, že tu nie sú vyslovene dobré postavy. Typický kladný hrdina v nej neexistuje. Každého poháňajú sebecké motívy a ani tí superhrdinovia v skutočnosti nie sú idolmi, ku ktorým by sme mali vzhliadať. Pritom to nie je len o ich slovníku, ale hlavne o činoch. No práve v tom spočíva jedna zo silných stránok seriálu. Je o snahe nájsť najlepšiu verziu samého seba. Niekto ňou už kedysi bol a musí sa k nej nejako vrátiť. Iný do nej ešte len musí dorásť. A pre niekoho ďalšieho to môže byť snaha premôcť vlastnú prirodzenosť, podstatu toho, čím vlastne je.

Je zábavné sledovať takýto seriál. K postavám si dokážete vytvoriť sympatie aj vďaka tomu, že herci sú výborní a casting sa tu nesmierne podaril. Kyle Chandler ako starnúci Hal Jordan je fenomenálny. Aaron Pierre skvele zvládol odhodlanie, ale aj aroganciu Johna Stewarta, ktorá z neho vyplýva. Medzi nimi je cítiť mimoriadne silné iskrenie, ale aj pomaly sa budujúci rešpekt. A tak si postupne budujete sympatie nielen k ich predstaviteľom, ale aj k samotným postavám. Zo začiatku je to ťažké. Ten je idiot, henten je idiot, rodičia sú príšerní, Guardiani zjavne skorumpovaní a skrývajú temné tajomstvá, tamten je zase vyslovene zloduch. Niektoré z týchto dojmov pretrvajú, iné sa s pribúdajúcimi epizódami zmenia.

Je to napínavá vesmírna detektívka o raste. Ani nie tak o tom, kto niečo spáchal a prečo, ale o tom, ako to postavy ovplyvnilo a čím sa nakoniec stali. Možno je tu však aj iný dôvod, prečo nie je až také dôležité, kto niečo spáchal a prečo. Tajomstiev je tu kopa, ale to hlavné sa vám podarí úspešne rozlúsknuť vopred. Niežeby vám ho naservírovali priamo pred nosom na striebornom podnose, ale celé dianie k nemu akosi prirodzene smeruje. Po šiestej či siedmej epizóde si poviete, že to bude takto. A ono to tak aj je. Dáva to zmysel, ale trochu zamrzí, že sa to dalo odhaliť vopred.

Poďme ale aj priamo k výhradám, ktorých nie je veľa, no predsa sa nájdu. V snahe ďalej budovať napätie rôznymi smermi a prinášať do sveta viac postáv, ktoré by mohli mať niečo na svedomí, sa tu otvárajú dejové línie, ktoré nemajú až takú hĺbku. Prípadne sa, minimálne zatiaľ, nijako rozumne neuzavrú. Sinestro ako najväčší komiksový záporák Hala Jordana? Je tu a Ulrich Thomsen sa tejto úlohy zhostil umne, no cítiť, že potenciál jeho postavy sa naplno prejaví až v ďalších sériách. Taktiež dve epizódy trochu narúšajú tempo seriálu. Dokonca by som povedal, že miestami nudia. Prinášajú síce dôležité myšlienky, ale niečo v nich nefunguje. Obe majú toho istého režiséra, takže problém môže byť práve v spracovaní.

Odklon od komiksovej predlohy nepovažujem za negatívum. V mnohých ohľadoch ju seriál využíva veľmi dobre, no zároveň sa vydáva vlastnou cestou, a to vôbec nie zlou. Navyše nepôsobí ako typická komiksová sci-fi, ale skôr ako realistická, pomalá a hlboká detektívka. Zmeny v mytológii tak nie sú samoúčelné. Stávka na kontroverziu hneď od prvej epizódy môže pôsobiť trochu vypočítavo, ale funguje. Puristov to však určite bude poriadne dráždiť.

Možno by som ešte vytkol, že seriál by predsa len mohol ponúknuť viac Green Lantern. Len jediná epizóda prináša trochu viac akcie a je výborná. Ukazuje, že seriál zvláda nielen prácu s postavami a drámou, ale aj efekty. A práve v tomto smere sa vynára možno najväčšia otázka do budúcnosti. Lanterns sa dokázali na Green Lanternov pozrieť z úplne iného uhla a funguje to. Teraz však bude zaujímavé sledovať, či sa seriál dokáže postupne viac oprieť aj o svoju komiksovú identitu bez toho, aby prišiel o to, čo na ňom funguje najlepšie. Ak sa vôbec dočkáme pokračovania.

Lanterns je tak po ôsmich epizódach veľmi vydareným príspevkom do nového DCU a zároveň seriálom, ktorý dokázal, že superhrdinský príbeh nemusí byť postavený na veľkých bitkách, digitálnych efektoch a neustálom zachraňovaní sveta. Je to predovšetkým detektívka o ľuďoch, ich rozhodnutiach, traumách a snahe stať sa lepšou verziou samých seba, pričom mytológia Green Lanternov tvorí jej veľmi šikovný základ.

Najväčšími devízami sú výborní herci, vzťah medzi Halom a Johnom, postupne odhaľované tajomstvá a atmosféra, ktorá sa výrazne približuje k True Detective. Na druhej strane nie všetky dejové línie majú rovnakú silu, hlavná záhada je ku koncu trochu predvídateľná a seriálu by neuškodilo viac vlastnej identity Green Lanternov. Dve pomalšie epizódy navyše trochu narúšajú tempo. Napriek tomu ide o jeden z tých komiksových seriálov, pri ktorých si po finále poviete, že by ste si pokojne dali ešte jednu sériu. A to je pri projekte, ktorý sa od začiatku rozhodol ísť úplne inou cestou, asi najlepší výsledok.