NA KONCI OAK STREET

Trailer na netradičnú sci-fi žánrovku Na konci Oak Street avizoval cestovanie časom medzi pravekú faunu a flóru. Ťahákom mal byť nielen herecký ansámbel na čele s Ewanom McGregorom a Anne Hathaway, ale aj leitmotív boja o život v pravekých kulisách. To, čo trailer sľuboval – dinosaury, herecké superhviezdy, béčkový survival –, teleportoval film aj na strieborné plátno. Jedna k jednej, nič viac, nič menej. Teda s bonusom nekonečnej debility a absencie logiky.

Časový katapult do praveku

Pred rokmi sa hovorilo, že kultový režisér Terrence Malick natočí jeden film za desať rokov. Skrátka, na dobré si treba počkať. Po takmer desiatich rokoch doručil do kín novinku aj nádejný žánrový talent David Robert Mitchell. Ten zarezonoval medzi divákmi a kritikmi netradičným hororom Neutečieš a následne aj neonoirovým „walking simulátorom“ Záhada Silver Lake.

V druhom menovanom titule režisér šmaril Andrewa Garfielda do mestskej džungle periférie Los Angeles a bombardoval ho mozaikou ultradivných motívov. V kocke, Mitchell vedel zaujať formou a námetom. Po novom sa rozhodol skúmať dysfunkčnú rodinku katapultovanú z 80. rokov medzi dinosaury.

Medzi Denise (Hathaway) a Gregom (McGregor) to evidentne nefunguje a obaja potrebujú otvoriť tému s veľkým „T“. Manželské pnutie logicky vycítili aj ich ratolesti Audrey a Brian a v tomto mentálnom rozpoložení režisér a scenárista v jednej osobe posunie dej doslova míľovými rokmi vpred. Teda vzad, rovno do praveku. Rodinka aj s okolitou mestskou perifériou štvrte Oak Street sa teleportujú do časov dávno minulých. Počiatočné rodinné nezhody tak postupne vystrieda boj o holý život.

Áno, na scénu prichádzajú dinosaury rôznych veľkostí a stupňa ochlpenia. Presne tak, Mitchell pravekých predátorov výrazne obliekol do prehistorických kožuchov. Čím sa vizuálom väčšmi približujú vedeckým odhadom posledných rokov a vzďaľujú predstavám z raných 90. rokov. Konkrétne z Jurského parku Stevena Spielberga. No a keď sme pri tom Spielbergovi...

Nostalgické žmurknutie na ikonu

Od expozície Mitchell netají ambíciu vzdať hold raným dielam Stevena Spielberga. Teda tradičnú americkú famíliu predhodí fantasknému naratívu, tripu do prehistorickej džungle. Práve inšpirácia kultovým režisérom je zreteľná a hmatateľná najmä v prvej tretine. V nej Mitchell nešetrí nostalgickými obrazmi, ľúbivou retro fasádou, rôznorodým záberovaním a kompozíciou žmurkajúcou za 80. rokmi. Výrazným autorským prvkom je práve práca s veľkosťou celkov a vrstvami vo vnútri záberu.

Prvý a druhý plán medzi sebou necháva, takpovediac, komunikovať vďaka kontrastom medzi veľkým detailom a celkom. Buduje napätie a pnutie medzi postavami a zároveň fanúšikovsky máva na pozdrav Spielbergovi. Postupne Mitchellov ľúbostný list 80. rokom a filmovej ikone zatieni nový hrdina v hre. A to absolútna tsunami nelogickostí, absurdného správania postáv a absurdne debilných scén. A áno, občas sa objaví aj humor. Bohužiaľ.

Za hrsť debilných rozhodnutí

Z kartotéky absolútne iracionálnych momentov sa dá vybrať jeden, ktorý zastupuje ako relevantná vzorka hlúposti celý film. Samotný teleport do prehistorickej džungle sa stáva pre rodinku len určitou situačnou nepríjemnosťou. V záhrade im vyrastie 30-metrový cykas, vedľa auta sekvoja veľká ako barák a časopriestorový portál im odpíli príjazdovú cestu. Na scénu tak prichádza ultimátny boj o život, družné medzisusedské vzťahy a sofistikovaný „kto z koho“ súboj s predátorom.

Omyl, família mávne nad časopriestorovou patáliou rukou a ďalej sa venuje hádkam. Samozrejme, že pterodaktyly, spinosaury a alosaury rodinku napokon dotlačia k múru a prepnú do survival módu. Človek ale nemusí byť paleobotanik a ani doktor Grant z Jurského parku, aby vedel, že keď sa teleportujete do pravekého lesa, nechoďte zachraňovať na vlastnú päsť svojho psa. Skrátka nie. To je, samozrejme, len špička Everestu hlúpostí a úplne uletených rozhodnutí.

Mitchell svoju kariéru odštartoval výraznými a originálnymi zárezmi, no pri Oak Street netrafil formu ani príbeh. Je až fascinujúce, ako film naprataný pravekými kreatúrami je tak fatálne nudný. A nudí sa nielen divák, ale očividne aj samotné postavy. Tie sú totiž až chorobne pasívne a mľandravé.

Čo by sa dalo do istej miery chápať v kontexte deja ako vedľajší efekt cesty do pravekých čias. Väčšinu filmu sa buď bezprízorne potácajú americkým prehistorickým predmestím, alebo bezhlavo vrieskajú a bezcieľne utekajú. Naďalej verím v duchu múdra „aj majster tesár si občas odfaklí prst“, že u Mitchella išlo o individuálne zlyhanie, a nie systémový problém.

The End of Oak Street (USA, 2026, 99 min.)
Réžia: David Robert Mitchell. Scenár: David Robert Mitchell. Hrajú: Anne Hathaway, Ewan McGregor, Maisy Stella, Christian Convery, Jordan Alexa Davis, P.J. Byrne, Hudson Meek