PRIMÁT

Režisér Johannes Roberts vopred avizoval, že z nového hororu Primát by chcel mať klasiku v štýle slasherov 80. rokov 20. storočia – pekných mladých ľudí však nebude kosiť Freddy Krueger, ale inteligentný šimpanz Ben, ktorý nečakane zmení správanie a začne trhať čeľuste či rozbíjať hlavy...

Ale po poriadku. Primát stavil na jednoduchý príbeh: stačilo zvoliť jednu dobrú lokalitu (a nádherná vila s bazénom nad havajským útesom, ďaleko od civilizácie, presne taká je), partiu mladých ľudí (študentka Lucy sa vracia domov k otcovi a sestre a berie so sebou aj pár kamošov na prázdniny) a nasadiť zlo v nečakanej podobe. Šimpanz Ben „patrí k domácej výbave“, je štandardným obyvateľom haciendy. Menej štandardné je jeho pohryznutie besným zvieraťom, po ktorom sa nakazí besnotou a pustí sa do vraždenia.

Z tejto premisy je jasné všetko vrátane štruktúry filmu: v prvej štvrtine si ešte užijeme oscarového Troya Kotsura ako otca Lucy, ktorý znakovou rečou dáva dcéram signály, že všetko je v pohode a po jeho návrate vymyslia čosi dobrodružné. Len čo odíde z domu, začne pohodička (kecy, mobily, bazén) a potom sa už na scéne objaví Ben, ktorý sa mení na vraždiacu mašinu.

Scenáristicky nie je Primát žiadne terno – dlhočizná scéna v bazéne dominuje strednej časti filmu a vy prirodzene čakáte, kedy príde prvá obeť. Táto sekvencia má hneď niekoľko nelogických momentov (ľudia hrajú presilovku, no nedokážu ju využiť, resp. Ben je ultrasilný), ale zároveň aj pár prekvapení. Lokalita je využitá naplno, no budete čakať, kedy sa film posunie ďalej a hrdinovia sa začnú naháňať s Benom po celom dome. Schovávanie do skríň, pod posteľ, kuchynské zákutia či obývačky – všetko sa postupne využije. Niekedy je však úsmevné sledovať, ako hrdinky dúfajú, že Ben ostane zavretý za sklenými dverami, a on ich vzápätí rozmláti. Nuž, aj takto sa naťahuje (inak skromná) stopáž filmu.

Nemá zmysel riešiť, či existuje pre Bena cesta späť (to sa ani nedeje), skôr akými spôsobmi bude mučiť ďalšie tínedžerské telá. Na tomto mieste je treba nastaviť správne očakávania – film je brutálny, nálepku 18+ rozhodne uživí, lebo sa dočkáte rozmlátenej lebky, vytrhnutej sánky, strhnutej tváre, masívneho krvácania atď. Je to ultragorefest, z ktorého odišiel aj jeden divák a ďalšie dve diváčky v kinosále ešte stupňovali komentáre, kam až môže Ben so svojím mučením zájsť.

Po scenáristickej stránke sa však zásadných vecí nedočkáme – ide o klasiku z kategórie jeden maniak ohrozuje skupinu mladých ľudí. Vzorec je známy, výrazne pomáhajú klišé aj kopa náhod – napríklad hrdinka by sa mohla dostať do bezpečia, no omylom zapne televízor a priláka Bena. Alebo stúpi na sklo, črepina sa jej zaryje do päty, spomalí ju a podobne.

Klasikou je aj správanie postáv ako v iných slasheroch – rozdelia sa, keď netreba, idú tam, kam nemajú, a slúžia najmä na zvyšovanie počtu mŕtvol. Kto čaká prepracované charaktery, bude hľadať márne. Svedčí o tom aj nevýrazný casting – medzi dievčatami budete Kate, Lucy či Hannah rozlišovať skôr vizuálne než podľa ich vlastností.

Pozitívom je však samotný Ben. V čase, keď aj filmy so stredným rozpočtom siahajú po okatom CGI, sa tu opice zhostil herec s dobrou mimikou a kostýmom. Každý pohyb, výraz tváre či pohľad do očí je zlovestný a drsný. Akurát v poslednej tretine už sám opakuje niektoré triky. No v tejto vile (či inde) by ste ho určite stretnúť nechceli.

Primát je len veľmi ľahko nadpriemerný horor. Dosť drsné scény, fajn efekty a postava zvieracieho vraha môžu časti divákov imponovať, no látka sa vyčerpá ešte skôr, než uplynie útla stopáž 89 minút.

Primate (USA/UK/Kanada/Austrália, 2025, 89 min.)
Réžia: Johannes Roberts. Scenár: Johannes Roberts, Ernest Riera. Hrajú: Johnny Sequoyah, Jess Alexander, Troy Kotsur, Victoria Wyant, Gia Hunter, Benjamin Cheng ...