NEBOJ, SOM V POHODE

Luxembursko-belgický film Neboj, som v pohode (originálny názov TKT aka T'inquiète, čo znamená "Neboj sa") prichádza s témou, ktorá je v dnešnej dobe nielen aktuálna, ale aj mimoriadne dôležitá. Kyberšikana, tlak sociálnych sietí a krehkosť dospievajúcej psychiky sú motívy, ktoré sa v audiovizuálnom priestore často objavujú, no len zriedka s takou autenticitou a citlivosťou, akú sa podarilo dosiahnuť tvorcom tohto filmu. 

Režisérka a scenáristka Solange Cicurel (Faut pas lui dire) tím si síce občas neporadia s hereckou uveriteľnosťou, či štylistickou jednotnosťou, ale sila témy tieto nedostatky prekračuje. V seriálovom svete snímky prekonávajú najmä tituly 13 Reasons Why a špičkový Adolescence.

Príbeh 16-ročnej Emmy, ktorá po kolapse upadá do kómy a retrospektívne sleduje posledné dni svojho života, funguje ako bolestivé, no zároveň empatické zrkadlo sveta, v ktorom žije dnešná mládež. Zaujímavým nápadom, ktorý film výrazne odlišuje od iných psychologických drám, je pohľad hlavnej hrdinky „mimo tela“ s presahujúcim kritickým postojom k situáciam. Tento naratívny rámec umožňuje nielen prehľadnejšie skladať fragmenty jej spomienok, ale aj s odstupom reflektovať, čo všetko ju doviedlo k psychickému zrúteniu. Nie je to lacný vizuálny trik, ale citlivý spôsob, ako divákovi sprostredkovať vnútorný chaos a bezmocnosť.

Vidieť, že na scenári a koncepcii spolupracovali odborníci na tému kyberšikany a psychologickej odolnosti mladých. Film sa vyhýba moralizovaniu, namiesto toho ponúka realistický obraz digitálnej brutality – neviditeľných slov, tajne nakrúcaných videií, komentárov a posmeškov, ktoré môžu zanechať hlboké jazvy. V tomto smere sa Neboj, som v pohode približuje k projektom, ktoré vedia mladého diváka zasiahnuť bez zbytočnej didaktiky. Rovnako je aj otvorený v rámci jazyka, prirodzených dialógov tínedžerov a prekvapivo aj sexuálnych scén.

Herecké výkony mladých interpretov sú prevažne presvedčivé a pre vnímanie cieľového publika pravdepodobne prirodzené. Práve vďaka nim film získava autenticitu, ktorá sa v slovenských tínedžerských tituloch často stráca. Pozitívne možno hodnotiť aj dabingovú verziu, ktorá má sprístupniť film širšiemu publiku – predovšetkým mladým divákom, pre ktorých je príbeh primárne určený.

Hoci by si film zaslúžil pevnejšiu dramaturgiu a odvážnejšie vizuálne riešenia, nemožno mu uprieť úprimnú snahu hovoriť o ťažkých témach prístupným, ale zároveň nebanálnym spôsobom. Účasť na prestížnom Tallinn Black Nights Film Festival v Estónsku je dôkazom, že titul vie fungovať aj mimo komerčného filmového priestoru.

Neboj, som v pohode má scenáristické a herecké nedostatky, no jeho posolstvo a emocionálny dosah z neho robia dielo, o ktorom sa bude – a má – hovoriť. Lebo ak má byť film zrkadlom spoločnosti, tento nám ho nastavuje s odzbrojujúcou úprimnosťou. Upozorňuje mladých ľudí aj ich rodičov na nenápadnú, no veľmi bolestivú formu násilia, ktorá je často prehliadaná.

TKT (Luxembursko/Belgicko, 2024, 83 min.)
Réžia: Solange Cicurel. Scenár: Solange Cicurel. Hrajú: Lanna De Palmaert, Émilie Dequenne, Stéphane De Groodt, Sonia Bekam, Lisa Du Pré, Lily Dupont, Carlo Ferrante, Emmanuelle Galabru ...