RADEJI ZEŠÍLET V DIVOČINE

Na začiatku bola kniha rozhovorov, ktorú zostavili Aleš Palán a Jan Šibík. V knihe zaznamenali osem príbehov tzv „novodobých pustovníkov“, ktorí sa z vlastného rozhodnutia rozhodli žiť mimo civilizácie. Removi knihu podstrčil do ruky jeho vlastný otec s komentárom, že by sa z nej dal urobiť skvelý dokumentárny film. Čo sa stalo aj pravdou! Miro Remo pôvodne plánoval nafilmovať z knihy viacerých respondentov, ale v procese príprav sa vykryštalizovalo duo František a Ondrej Klišíkovi.

Premisa filmu je na prvý pohľad jednoduchá – dvaja bratia žijú osamelo v malej chalupe na Šumave. Ich svet tvoria lúky, lesy a niekoľko zvierat, ktoré ich živia a zároveň im robia spoločnosť. Pre tvorivý tím bolo výzvou, ako do rozprávania prirodzene zakomponovať životné príbehy bratov, ktoré sa odohrali mimo sledovaného úseku. Pomocou prítomných zvierat vytvorili jedinečný naratív: nečakanou rozprávačkou sa stala krava, ktorej komentáre dotvárajú ich spoločnej usadlosti na magickosti.

Miro Remo, známy svojím záujmom o outsiderov a kontroverzie (väzni z Comebacku, 2014; ťažšie obdobie speváka Richarda Müllera: Nespoznaný, 2016; radikálne názory tunovača áut z Lásky pod kapotou, 2021 či spolitizovaná téma ochrany medveďa na Slovensku v šesťdielnej minisérii Lebo Medveď, 2025), aj tentoraz prináša príbeh o ľuďoch na okraji spoločnosti – podivínoch a samotároch. Jedinečnosť Rema spočíva v originalite otázok, ktoré jeho filmy kladú. Aktuálne provokuje otázkou, či je možné prežiť celý život na jedinom mieste – v priestore, ktorý je zároveň väzením aj slobodou.

„Outsideri ma priťahujú, mám pocit, že o svete vedia viac než my ostatní. Idú priamo k podstate života, zatiaľ čo my sa často topíme v malichernostiach. Filmár má to šťastie, že môže prežívať viacero životov naraz a tento sa mi zapísal hlboko do krvi. Bolo to jedno z najkrajších a najintenzívnejších období mojej filmárskej dráhy, hoci s tragickým koncom. Najväčšia sila týchto stretnutí bola v absolútnej slobode a otvorenosti, v kráse, láske a pravde.“ dopĺňa Miro Remo.

Režisér bratov Klišíkovcov navštevoval päť rokov, počas ktorých sa medzi nimi vytvorilo silné puto. Ich každodenná rutina, presiaknutá pokojom a súzvukom s okolitým svetom, sa však začína narúšať. František túži po slobode, zmene a dobrodružstve, zatiaľ čo Ondrej lipne na bezpečí a nemennosti. Ich duálna existencia sa rozpadá. František, ostrý chlap plný konfliktov a poézie, prešiel v minulosti búrlivým životom. Pohyboval sa v prostredí českého undergroundu, priatelil sa s ľuďmi okolo Egona Bondyho či Jana Patočku a v roku 1989 sa zapojil do disidentských aktivít v neďalekom meste. Nakoniec však ušiel naspäť do šumavskej samoty – k tichu, práci a slobode. Remo spočiatku nevedel, kde by sa Františkova poézia dala pri finálnom strihu použiť. Nakoniec nechal všetky verše načítať samotnému Františkovi. Finálny tvar pôsobí dokonale, akoby tam vždy mali byť.

Svet bratov Miro Remo zachytáva s obdivuhodnou citlivosťou a vizuálnou poetikou. Obrazy komponuje ako neustály dialóg, čo podporuje využitím okrúhleho zrkadla, ktoré na breh „zázračne“ priplavila voda. Na chrbte ho nosí Ondrej a necháva v ňom odrážať okolitý svet. Zrkadlo predstavuje pokus o nadviazanie rozhovoru s vonkajším svetom: aj keď bolo bratom spolu napriek všetkému dobre, akoby pociťovali túžbu po niečom alebo niekom viac než len po vzájomnej spoločnosti. Tu treba vyzdvihnúť vynikajúcu prácu kameramana Dušana Husára. Osemdesiatpäť minútová snímka je plná magických detailov, ktoré rozprávajú viac než slová. Hoci sa režisér drží dokumentárneho pozorovania, miestami využíva štylizáciu a formálnu hravosť – aby sprostredkoval divákom pocit, že aj oni vstúpili do Klišíkovského výnimočného sveta.

Hudobná zložka filmu je rovnako pôsobivá. Tvorcovia sa rozhodli siahnuť po symfonickej básni Vltava od Bedřicha Smetanu, ktorá sa stala ďalšou postavou filmu. Vltava totiž pramení neďaleko domu bratov a jej majestátny tok akoby niesol aj ich príbeh – pokojný, no plný nečakaných zvratov. Smetanova hudba spája realitu s rozprávkovosťou, drsnosť so zasnenosťou.

Novinka Radšej zošalieť v divočine mala svetovú premiéru na festivale v Karlových Varoch, kde získala Krištáľový glóbus za najlepší film. Porota ocenila „vynaliezavú a osobitú filmovú výpoveď, ktorá vzdáva hold schopnosti zostať verný sám sebe v dobe, ktorá normalitu často prevracia naruby“. „Úprimne, vôbec som to nečakal. Celý festival som bol veľmi nervózny, film sme dokončovali doslova na poslednú chvíľu a ja som ešte dlho pred premiérou premýšľal, čo by sa dalo zmeniť či vylepšiť, ako preniesť všetky tie silné zážitky do filmovej podoby. Keď som sedel na záverečnom ceremoniáli, myslel som si, že nanajvýš získame čestné uznanie. Predsa len, dokument o dvoch „bláznoch“, ktorí si navyše radi vypijú, nevyzerá ako niečo, čo by zapadalo do festivalového sveta,“ zaspomínal Remo. Film mal slovenskú premiéru na piešťanskom Cinematiku, kde ho ocenili Cenou primátora.

Radosť z úspechu vystriedal smútok – len deň po premiére tragicky zahynul František Klišík, ktorý sa utopil v rybníku neďaleko Prahy. Ráno stihol ešte debatu s novinármi, kde účastníkov zabával svojím humorom. Podľa Rema bol František výnimočný človek, dobrodruh a snílek, ktorý presne vedel, akú hodnotu má pravda a česť. Z tohto sveta sa vytratil jemu vlastným spôsobom, s filmovým odkazom, ktorý bude žiť ďalej.

Miro Remo dodnes po každej projekcii na sociálnych sieťach píše Františkovi správu, akoby s ním v rozhovore pokračoval. Film sa tak zmenil na dojímavú poctu životu, slobode a bratstvu. Franišek a Ondrej zostávajú symbolom dvoch svetov – jedného, ktorý túži lietať, a druhého, ktorý sa drží pri zemi. Spolu vytvárajú portrét ľudskej krehkosti, lásky a samoty, ktorá nie je trestom, ale voľbou.

Radšej zošalieť v divočine je viac než len dokument – je to meditácia o slobode, strate a potrebe pochopenia. V čase, keď sa mnohí z nás strácajú v hluku civilizácie, film Mira Rema pripomína, že niekedy je potrebné sa stíšiť, zastaviť a nechať znieť ticho.

Raději zešílet v divočine (SR/ČR, 2025, 83 min.)
Réžia: Miro Remo. Scenár: Aleš Palán, Miro Remo. Kamera: Dušan Husár, Miro Remo. Strih: Máté Csuport, Šimon Hájek. Hudba: Adam Matej, Bedřich Smetana