28 ROKOV POTOM

V roku 2002 dorazili do kín dva odlišné filmy o inváziách infikovaných ľudí - na jednej strane Resident Evil s Millou Jovovich a zároveň survival kúsok od Dannyho Boylea, ktorý mal ešte ďaleko do oscarových látok, ale na konte už trónil kultový Trainspotting či Pláž. O 28 dní bol výsostne zaujímavý film nielen pre scény z vyľudneného Londýna, ale aj pre svoje nakrúcanie na ručnú kameru, pár drsných scén či výkon Cilliana Murphyho.

O 23 rokov neskôr (do 28-ky by sme museli symbolicky čakať ešte ďalších päť) prichádza nový diel série. Teoreticky si ani originál nemusíte pamätať, pár úvodných titulkov vám nastolí situáciu, že tzv. rage vírus bol vyhnaný na územie Anglicka a to je uzavreté v karanténe (kontinentálna Európa sa zdá byť aktuálne OK). Naši hrdinovia si našli ešte premyslenejšie miesto na živobytie - existuje ostrov v silnej izolácii s výnimkou odlivu, ktorý odkryje dlhočizný most (ale príliv ho opäť zaleje). Práve tu prežíva dedinka odrezaná od sveta, má vlastné tradície a jednou z nich je, že skúška dospelosti sa skladá výletom na pevninu a zabitím nejakého infikovaného. Tam do diaľav sa inak chodí sporadicky (po suroviny či materiál), ale je možné, že tam stále žije aj niekto normálny.

Pomerne skoro spoznáme mladú rodinku: tínendžer Spike sa chystá na rituál, jeho tato Jamie je natešený na úspešnú misiu a starosti im robí akurát blúzniaca mama Ilsa (stále sa pýta, či syn ide do školy). Spike si oťuká možnosti v teréne, spozná viaceré nástrahy a po prvý raz vidí obrovskú zelenú plochu. Po jeho návrate príde čas na oslavu, ale zároveň aj dilemu, hádky a nové výzvy - a tínendžer sa rozhodne konať na vlastnú päsť.

28 rokov neskôr možno rozdeliť na dve polovice. Obe sa sústredia na postavu chlapca Spikea, no v každej vystupuje v inej rovine a je krásne sledovať jeho prerod z vystrašeného debutanta v tej prvej na čoraz viac odhodlaného a ošľahaného v druhej. Alfie Williams ho hrá uveriteľne, je výborný v každej scéne a zdatne sekunduje ostrieľaným hercom, svojim rodičom. Z nich ťažko vybrať, či je lepší Aaron Taylor-Johnson (opäť raz v inej roli) alebo Jodie Comer. Hlasujem asi za Jodie, pretože jej žena je opradená tajomnou chorobou a neskôr aj neľahkým riešením, pričom cesta matky a syna je v mnohých aspektoch silnejšia a precítenejšia. A Ralph Fiennes má fakt skvelú rolu (neprezradím nič).

Ak sa tešíte na akčný horor so zombies, nuž, Danny Boyle tu opäť raz netočí variáciu na Resident Evil, ale čosi vlastné, neraz intímne, subtílne, plné prázdna i napätia a predsa zamorené nebezpečnými infikovanými. Dokonca povoláva nové druhy ako Alpha a nájdu sa aj brutálne 18+ scény s vytrhávaním hláv aj s chrbticou (netreba čakať do októbra na Mortal Kombat 2, ehm). Lenže súčasne kladie otázky či infikovaná matka môže porodiť neinfikované dieťa a vám asi bude stále chodiť po rozume otázka - ako je možné, že tá Británia vydržala vzdorovať tak dlho?!

Alex Garland opäť raz napísal netradičný scenár, ktorý sa venuje iným témam - dospievaniu, kráčaniu naproti smrti či akceptovaniu osudu, ale nechýbajú ani myšlienky humanity uprostred chaosu. Čo je veľmi dôležité - aj pri dĺžke 115 minút plynie film dobre, no časť divákov ho bude vnímať ako pomerne pomalý, v istej fáze až filozofický. Je to znova otázka vlastných očakávaní vs. voľby tvorcov: toto nie je intenzívna dvojhodinová jazda, na konci ktorej umrie 150 zombies a my čakáme nášup o pol roka v kine.

Ako kedysi O 28 dní, aj 28 rokov potom dokáže neraz zastaviť, venovať sa určitej postave či aspektu, vrhnúť hrdinov do nebezpečenstva, vyriešiť situáciu a ísť ďalej. Občas si pomôže zdanlivo náhodným elementom (vojak Erik), inokedy spojením viacerých postáv na nečakanom mieste. Nasadia sa aj snové sekvencie (alebo to bola skutočnosť?), je tu bizarný prestrih s vojenským maršom (110-ročná) a ešte tu máme aj prológ a epilóg, ktoré dávajú tušiť, že film je fakt súčasťou avizovanej trilógie a ku niektorým postavám sa ešte dostaneme. Minimálne ten finiš ma nabáda ku konštatovaniu, že látka nebola ešte zďaleka vyčerpaná a máme sa na čo v tomto svete tešiť. Takže kto sa vráti v polovici januára 2026, keďže filmy sa točili súbežne? Neklikajte hneď na obsadenie, môže prísť pár prekvapení.

28 rokov potom púta aj audiovizuálnou formou - a je lepšie vidieť film v kine kvôli viacerým parametrom. Prvým je ultraširokouhlý pomer 2,76:1 - keď budete vo svojej štandardnej sále, bude sa vám zdať film ešte širší. Podobne ako pri Hriešnikoch, aj Danny Boyle volí tento formát, na ktorom môžu vyniknúť panoramatické zábery anglického vidieka. Väčšina filmu je natočená na iPhone 15 Pro Max, čo je nie je iba trik do kampane, ale sčasti posilňuje vnímanie scén - a na efektné scény sa zrejme nasadili drony. Pri hudobnej stránke je tentokrát nasadený soundtrack od škótskej kapely Young Fathers s napínavými, melodickými i dobrými atmosférickými skladbami.

Danny Boyle za tri dekády nakrútil rozmanité kúsky - ale práve táto séria ho fascinuje dlhšie, keď privolil na sequel a ak sa film zaplatí, raz by chcel natočiť finálny film trilógie. Je zrejmé, prečo všetci diváci nie sú automaticky nadšení z novinky: prináša rozmanité aspekty, ako iba naháňačky so zombies na anglickom vidieku.

28 Years Later (UK / USA, 2024, 115 min.)
Réžia: Danny Boyle. Scenár: Alex Garland. Hrajú: Alfie Williams, Christopher Fulford, Jodie Comer, Amy Cameron, Stella Gonet, Chi Lewis-Parry, Ralph Fiennes ...