PROCESIA

Ako sa dá najlepšie vyrovnať s ťaživou životnou traumou? Od retraumatizácie k forme terapie sa posúva koncept dokumentárneho divadla, ktoré sa niekedy nazýva aj divadlom faktu či „dokudrámou“. Účastníkmi hraných scénok bývajú spravidla samotní preživší. V procese tvorcovia často využívajú reálne materiály, ako aj miesta zachytávajúce konkrétne udalosti z minulosti. Časti spisov sa počas inscenácie čítavajú.

Na Slovensku podobný koncept využilo aj nezávislé zoskupenie 123H_Artivist, ktoré v roku 2019 spracovalo čítanie spisu Gorila (Inscenované čítanie spisu Gorila) a na výročie vraždy novinára Jána Kuciaka v marci toho istého roku v Košiciach čítalo jeho autorské texty. Naposledy sa vo svojom predstavení neZraniteľní zameralo na obete závislostí a sexuálneho zneužívania v cirkvi. Príprava a tvorba samotnej inscenácie trvala dva roky (2020 až 2021). Predstavenie nakombinovalo profesionálov s nehercami, medzi ktorými sa objavili tiež priame obete popisovaných zločinov. Trauma sa nevyvolávala. Divadlo poskytlo zasiahnutým terapeutický a podporný priestor sa s minulosťou popasovať.

Teatrologička Dagmar Podmaková vysvetľuje: „Pri dokumentárnom divadle by mal divák cítiť stotožnenie sa autora alebo inscenátora s myšlienkou, posolstvom hry. Z neho vyplýva aj odlišnosť miery práce s dokumentom – to znamená či inscenátori (vrátane autora) majú záujem držať sa čo najviac celej šírky skutočností alebo len istej časti, či sa inšpirujú z osobných, resp. iných overených alebo neoverených zdrojov, či miestami pracujú s fikciou.“

Tvorcovia filmového experimentu Procession sa zamerali na obete sexuálneho zneužívania v štáte Kansas v Spojených štátoch amerických. Právnička Rebecca Randles zarchivovala vo svojej garáži krabice s dokladmi k približne štyrom stovkám prípadov zneužívania detí katolíckymi kňazmi, ktorým sa venovala od roku 1992. Film spracúva terapeutický proces jej šiestich klientov. Vo filme sledujeme taktiež prácu dramatoterapeutky Moniky Phinney, ktorá využíva divadlo a najmä „role-playing“ k tomu, aby sa klienti dokázali zžiť s prežitým utrpením. Nápad vznikol po tlačovej konferencii v roku 2018, na ktorej boli prezentované závery vyšetrovania ohľadom obvinení zo zneužívania v radoch cirkvi.

Joe, Mike, Ed, Dan, Michael a Ryan popisujú, kedy k sexuálnym prečinom spáchaných na nich došlo po prvý raz. Muži, z ktorých časť má už po šesťdesiatke, so slzami v očiach zdieľa takmer na vlas podobné vzorce správania predátorov. Spoločne navštevujú kostoly, ktoré bývavali v ich detstve útočišťom, vzájomne si pomáhajú odhaľovať miesta svojich nočných mor. Sami sebe sú si terapeutmi, podporujú sa. Sú ako jeden tím, svoje jarmo si nesú spolu. V niektorých prehrávaných scénach dokonca preberajú na seba negatívnu úlohu agresora. Oblečú sa do čiernej sutany a správajú sa tak, ako sa k nim správali tí, ktorí im spôsobovali bolesti. Aj po štyridsiatich rokoch si presne pamätajú pach a pot kňazov, ich ruky, farbu svetrov...

Osobné, mierne zjednodušené príbehy zranených mužov sa dostávajú priamo do scenára. Medzi sebou konzultujú, ktoré z výjavov by chceli filmovo prerozprávať. Aj keď v niektorých príbehoch sami hrajú, svoj osobný príbeh prežívajú ako pozorovatelia. Z poza scény sledujú chlapcov-nehercov, ktorí sú ich obrazom z detstva. Inscenované pasáže pôsobia mrazivo. Silná je hneď úvodná pasáž, kedy miništrujúci chlapec pustí po letmom dotyku farára na zem kadidlo a vybehne po schodoch na chórus.

Celý kreatívny proces, od stretnutí, cez písanie scenára až po moment, kedy sa kamery definitívne vypli, trval tri roky. Motivácia hlavných aktérov dokumentu bola rôzna. Pre jedného z nich to bola posledná nádej, pretože svoj súdny už spor prehral. Iný požaduje spravodlivosť, ďalší si dlhodobo nevie nájsť fungujúci partnerský vzťah... Každý prechádza vlastnou cestou, alebo skôr peklom.

V jednej zo scén sa farár (ktorý sa neskôr stane biskupom) prihovára miništrantovi: „Ukáž mi, čo robíš, keď myslíš na dievčatá...” Niekedy sú jeden obraz či veta výpovednejšie ako tisícky slov. Opätovne sa potvrdzuje, ako kňazi využívajúc vety z katechizmu bez kontextu manipulujú so svojimi obeťami a ako ich z pozície moci presvedčujú, že spôsobované ubližovanie má svoje dôvody. Šestica mužov je na cirkev (najmä ako inštitúciu) právom nahnevaná. Irituje ich, že v chrámoch visia na stenách slová ako spravodlivosť, ale za zatvorenými dverami mnohých sakristií sa dejú činy, ktoré tieto hodnoty už v základnom princípe spochybňujú.

Novinka Procession má svoje najväčšie tromfy práve v dobre vybraných protagonistoch, ktorí dovolili štábu vstúpiť do svojich najtemnejších komnát. Hoci z technického hľadiska nejde o zásadne prelomový projekt, závažnosť mu pridávajú odložené a nedoriešené prípady. Pohľady na dospelé tváre mužov, traumatizované zneužívaním kňazov, divákov úplne odzbrojujú.

Téme sexuálneho zneužívania v rímskokatolíckej cirkvi sa začína venovať stále viac a viac režisérov. Z tých novších spomeňme napríklad Tom Mccarthyho Spotlight z roku 2015 alebo Z milosti Božej / Grâce à Dieu (2018) od Françoisa Ozona. Medzi seriálmi vyniká v roku 2017 natočený sedemdielny cyklus o zavraždenej mníške z Baltimore, ktorá odhaľovala sexuálne praktiky na miestnej katolíckej škole.

Dokument Procession, z produkcie spoločnosti Netflix, zrežíroval Robert Greene. Americký režisér sa vo svojej tvorbe systematicky venuje konceptom reality a fikcie. Greene debutoval v roku 2009 dielom Owning the Weather. V roku 2016 natočil Kate Plays Christine – príbeh o herečke Kate Lyn Sheil, ktorá, pripravujúc sa na rolu reportérky Christine Chubbuck, spáchala v roku 1974 v priamom prenose lokálnej americkej televízie samovraždu. Na filmovom festivale Sundance získal za svoj dokument zvláštnu cenu poroty za najlepší scenár.

Procession nie je film o zločine a treste, ale o uzdravovaní. Nechce vynášať súdy, ale skôr pomôcť obetiam žiť svoje životy ďalej. Dokument sa sleduje ťažko a s hnevom v srdci. Muži, ktorí otvárajú svoje najčernejšie spomienky, sa práve chystajú preskočiť hlbokú roklinu s vierou, že na druhej strane bude niečo, čo ich zotaví. Toto by sa už nikdy nemalo opakovať.

Procession (USA, 2021, 118 min.)
Réžia: Robert Greene. Scenár: Chris Boeckmann. Účinkujú: Joe Eldred, Mike Foreman, Ed Gavagan, Dan Laurine, Monica Phinney, Michael Sandridge, Ryan Trobough, Terrick Trobough, Vanessa Trobough, Tom Viviano