NIMIC

Snáď žiaden iný režisér nepracuje v súčasnosti s originálnejšími námetmi než grécky režisér Yorgos Lanthimos: domáci „fašizmus“ (Psí zub/Dogtooth), nahrádzanie zosnulých (Alpy/Alps), dystopické peklo pre nezadaných (Homár/The Lobster), iracionálne zhmotnenie svedomia/spravodlivosti do postavy (Zabitie posvätného jeleňa/ The Killing of a Sacred Deer) či dámska poľovačka na kráľovskom dvore (Favoritka/The Favourite). Pre svoje bizarné scenáre a spracovania si vyslúžil povesť majstra podivnosti a po svojom druhom celovečeráku dosiahol nevídanú vec: začal obsadzovať hollywoodskych hercov (Farrell, Weisz, Kidman, Stone) do „európskych“ rolí.

Vo svojom krátkom filme, ktorý mal premiéru ešte v auguste 2019 v Locarne, sa venuje téme „životných“ náhradníkov, čo je paralelou so spomínanými Alpami. Otec rodiny (Matt Dillon) sa vracajúc zo skúšky vo filharmónii prihovorí v metre spolucestujúcej s otázkou, "či má čas?". Zaskočená žena (krásne podivná Daphne Patakia) mu po chvíli jeho otázku identicky opätuje a tu konverzácia končí. Po vystúpení ho nasleduje až priamo domov. Votrie sa im do domácnosti a kopíruje manželove konanie.

Príbeh prináša pre Lanthimosa príznačné bizarné až provokatívne scény: iracionalita graduje po príchode domov, kedy sa manželka evidentne nevie rozhodnúť, kto je jej pravý manžel. Deti rezignujú a odmietnu sa otca zastať a následne sú svedkami postupného túlenia sa v posteli. Opakujú sa mikro momenty: uvarenie vajíčka – spoločné raňajky – hra na violončelo – cesta metrom, a snímku možno interpretovať aj ako kritiku odcudzenosti.

Nimic prináša aj úvahu o relatívnosti miesta v živote, ktoré sa dá tak ľahko nahradiť. Príbeh je rovnako metaforou potreby zmeny: zmeniť život, opustiť zaužívané a ísť ďalej. Prenechať svoje miesto niekomu, kto má proste čas. A akousi platformou na túto výmenu je tu prostriedok mestskej hromadnej dopravy.

Technicky nie je čo vytknúť, režisér je aj na minimálnom priestore verný svojmu rukopisu: „kubrickovskej“ poetike (spočívajúcej v kombinácii spomalených záberov a použitia vážnej hudby), zakrivenému, ultra širokouhlému obrazu (za použitia „fish-eye“ objektívu) a dlhším záberom.

Vyzdvihnúť musíme aj strihovo nápaditú scénu prenasledovania: kým po jednom strihu vidíme, že žena z metra na muža kúsok stráca (aj napriek tomu, že sa ocitá presne v strede obrazového poľa, kde sa pred chvíľou nachádzal aj on), po následnom kontinuálnom strihu sa už prenasledovateľ vzhľadom na pozadie nachádza presne tam, kde bol prenasledovaný, čo predznamenáva viac než len to, že ho dobieha.

Lanthimosov znepokojivý kraťas je silný v detailoch a aj napriek na pohľad možno priamočiarej pointe - podanej tak bizarne a minimalisticky - vás núti, priam provokuje k opakovanému pozretiu. Odporúčame zotrvať až konca záverečných titulkov, prinášajúcich zvukovú stopu, čo vytvára priestor na nový...

Nimic  (Nemecko / VB / USA, 2019, 12 min.)
Réžia: Yorgos Lanthimos. Scenár: Efthymis Filippou a Yorgos Lanthimos. Kamera: Diego García. Strih: Yorgos Mavropsaridis. Hrajú: Matt Dillon, Daphne Patakia, Susan Elle a ďalší.