ANNA

Keď sa v posledných rokoch povie „Luc Besson má nový film!“, tak často vznikne síce pozerateľné, ale obsahovo kostrbaté béčko. Európsky Spielberg vnáša do svojich filmov jeden či dva podivné prvky, ktoré zabíjajú akékoľvek kladné elementy. Po Lucy zostáva verný cieleniu na silné ženské postavy aj v najnovšej snímke Anna, ale kvalitatívnu úroveň kultovej Brutálnej Nikity ani zďaleka nedosahuje.

Nádherná ruská modelka Anna je snom všetkých štamgastov módnych prehliadok. Za blonďavým pôvabom a nevinným pohľadom sa však skrýva nebezpečenstvo, vďaka ktorému sa krehká bábika ocitne v epicentre boja medzi tajnými agentami znepriatelených táborov CIA a KGB. Ale pozor, nie všetko je zlato, s čím sa vyspíš.

Anna sa prezentuje ako nabúchaný akčný film s prekvapivými zvratmi a nákladom vášnivých vzťahov. Sedí len ten stred s prekvapeniami, nakoľko triangel vášne je rutina a dve akčné scény s jednou naháňačkou nevytvoria akciu na steroidoch. Nezúfajte, aj tak sa dočkáte nápaditej bitky v reštaurácii s kuchynskými nožíkmi, vidličkami a zábradlím. Zlomenie taniera na polovicu a sekanie drsných Rusov je jedným z top nápadov roka.

Besson sa príliš snaží o ozvláštnenie príbehu časovými preskokmi. Na oko to vyzerá akoby dokázal pôsobivo predať zvolenú šablónu. Raz sme v Moskve v roku 1985, potom na začiatku 90-tych rokov, na to sa vraciame o tri ruské zimy vzad, alebo šesť mesiacov vpred. Skrátka francúzska pletenka. Táto štruktúra má za účel nielen mierne zmiasť diváka, nasadiť mu vizuálne krásneho chrobáka na trase Paríž-Moskva-Miláno, ale priamo súvisí s vykresľovaním postáv a dejovými zvratmi, ktorých je neúrekom.

Naskytá sa však neblahé konštatovanie, že Besson tým len vatou pláta triviálnosť vlastného scenára, keďže len takmer hodinu sa dostávame do obrazu. Báchorku o modelke, ktorej motívom je anonymný predčasný dôchodok ozvláštňujú len spomínané skoky, ale aj tu to režisér ku koncu prepaľuje. Dva alebo trikrát by to bolo fajn, v intenciách sviežeho odkazu na špionážne klasiky, kde často veci nebývajú tak, ako sa na pohľad zdajú. V Anne však divák tŕpne, kedy Besson znova siahne po časovom skoku, až je to ku koncu nesmierne otravné. Čo je veľká škoda, zvraty sú v zásade veľmi zaujímavé.

Nezachraňuje to ani herecké obsadenie. Teda nie to hlavné, pretože sekundanti sú parádni – nekompromisná Helen Mirren, sympatický trulko Luke Evans a famózny Cillian Murphy. Modelka/herečka Sasha Luss, ktorá si zahrala Annu však nemá takú oporu v scenári, aby vedela ukázať plnohodnotné kvality. Pozerá sa na ňu fakt skvele a s umom kosí svojich protivníkov, ale v zásade hrá len to, čo jej Bessonove mantinely dovoľujú. Navyše v akčných sekvenciách to vyzerá, akoby sa jej nesmel skriviť ani vlas a len z jednej konfrontácie vychádza reálne od krvi. Zabíjanie je síce vizuálne efektívne, ale častá jednoduchosť prevedenia kazí dojem.

Vo výsledku je Anna ďalšia nekonzistentná bessonovka. Áno, má svoje čaro a isto stojí aj za ďalšie pozretie, najmä pre fanúšikov režiséra. Ako celok ide však o veľmi béčkový pokus, ktorý sa snaží byť nasilu niečím viac, no bohužiaľ stojí na neistých základoch.

Ak by si Besson lepšie uvedomil slabší potenciál látky a poľavil v ambíciách, film by bol isto prijateľnejší. Alebo by stačilo prísť po rokoch konečne s poriadnou peckou bez potreby vsúvať do filmu prvky, ktoré kazia jeho finálnu podobu. Otázkou však ostáva, či na to Luc ešte má.

Anna (Francúzsko / USA, 2019, 119 min.)
Réžia: Luc Besson. Scenár: Luc Besson. Hrajú: Sasha Luss, Helen Mirren, Luke Evans, Cillian Murphy, Lera Abova, Alexander Petrov, Nikita Pavlenko ...