ÚPLNÍ CUDZINCI

Sme si s našimi najbližšími skutočne takí blízki, ako sa tvárime? Koľko úprimnosti sú naše vzťahy schopné ustáť? A stojíme vôbec o celú pravdu...? Ľahučká, hoci chvíľami poriadne dusná talianska konverzačka Úplní cudzinci dokáže medzi niekoľkými pohárikmi bieleho a sústami gnocchi poriadne rozvíriť vzduch medzi partiou starých známych, ktorí o sebe, naoko, všetko vedia.

Okrem konkrétnych tajomstiev svojich fiktívnych postáv však film nepríjemne načne aj celkom univerzálne témy. Je o našom blahosklonnom pokrytectve, falošnom pocite súznenia a naivných očakávaniach, že tí druhí sa k nám budú správať lepšie, než sa my správame k nim. Ale aj o tom, ako málo si niekedy uvedomujeme krehkosť svojho vlastného ega...

Šestica starých priateľov sa stretne pri spoločnej večeri a nedočkavo očakávajú siedmeho, ktorý má medzi nich po prvýkrát priviesť svoju novú priateľku. Tá síce nakoniec nedorazí, z nasledujúcej živej debaty o partnerských vzťahoch a vzájomnej dôvere ale vyplynie nápad na originálnu, no zároveň poriadne nebezpečnú hru. Počas spoločnej večere nechajú všetci svoje mobilné telefóny na stole a všetky hovory, správy i fotografie, ktoré im na ne prídu, budú bez okolkov zdieľať s ostatnými.

Niektorým sa do hry chce viac, iným menej. Stačí však trochu provokácie v zmysle „máš snáď predo mnou nejaké tajomstvá, miláčik?“ a napokon sa do hry nechajú vtiahnuť všetci. Ustarostená psychologička a matka strečkujúcej tinedžerky Eva aj jej stoický manžel Rocco, právnik Lele a jeho žena Carlotta, ktorých vzťah naštrbuje spolužitie so svokrou, o prvého potomka sa pokúšajúci mladomanželia Bianca a Cosimo aj tichý telocvikár Peppe, ktorý vraj záhadnú novú priateľku nechal doma pre chorobu.

Nevinná zábava sa čoskoro zvrhne na tvrdú skúšku ich partnerstiev, ale aj priateľstiev. Každý z prítomných totiž má čo skrývať. Tie najhoršie konflikty však, paradoxne, vznikajú, keď sa svojmu odhaleniu začnú zubami-nechtami brániť...