EJZENŠTEJN V GUANAJUATE

Už pred premiérou na minuloročnom Berlinale (kde získal nomináciu na Zlatého medveďa) vyvolal dlho očakávaný návrat svojského intelektuála Petera Greenawaya adekvátnu vlnu kontroverzie a zmiešaných ohlasov. Aktuálne 73-ročný britský režisér, pôvodne vyštudovaný výtvarník nezostal nič dlžný svojej povesti autora umeleckých filmov o umení, ktoré diváka provokujú myšlienkami a šokujú dekadentnosťou postáv vytvoreného sveta. Po sérii mystifikačných životopisných snímok o maliaroch či architektoch sa po prvý raz dostal k téme, ktorej v súčasnosti rozumie azda najlepšie - k filmu. A výsledok patrí k tomu najpozoruhodnejšiemu, čo sa na európskej scéne v poslednej dobe objavilo.

Ejzenštejn v Guanajuate je prvou časťou plánovanej trilógie (nasledovať by ho mali tituly Ejzenštejn v Hollywoode a Ejzenštejn vo Švajčiarsku) o živote legendárneho sovietskeho režiséra Sergeja Michajloviča Ejzenštejna. Sleduje ho v roku 1931, kedy po problémoch v Hollywoode odchádza s finančnou podporou spisovateľa Uptona Sinclaira, jeho ženy a trojice investorov do Mexika so zámerom natočiť jeho veľkolepú oslavu - nikdy nedokončený film ¡Que viva México! Ako predpovedá podtitul Desať dní, ktoré otriasli Ejzenštejnom - hravá obmena zahraničného názvu jeho vrcholného diela Desať dní, ktoré otriasli svetom - toto obdobie Ejzenštejnovej kariéry je zlomové. Fascinovaný neznámym novým svetom sa strmhlavo vrhá do všetkých pokušení a nástrah, ktoré mu pobyt v krajine ponúka. Tým najväčším z nich sa stáva milostný pomer s jeho mexickým sprievodcom Palomino Cañedom, odhaľujúci zákutia jeho vlastnej sexuality.

I keď Greenaway nijak neskrýva svoj veľký obdiv k Ejzenštejnovi, nikdy neskĺzne k povrchnej adorácii. Miesto toho vytvára ďalší kontroverzný a veľmi otvorený portrét, prekračujúci viaceré tabu. Jeho filmový Ejzenštejn je v 33 rokoch (vek, v ktorom umreli Ježiš Kristus a Alexader Veľký) excentrický, egocentrický, megaloman, smutný klaun, homosexuál a panic. Čoskoro začne byť jasné, že poburujúce výstredné správanie a večné nedodržiavanie termínov nebude dlho tolerované. Príčiny Ejzenštejnovej neschopnosti dokončiť film v stanovenom čase Greenaway nachádza v jediných dvoch istotách, prítomných i v jeho ostatnej tvorbe - sex a smrť. Mexiko ako „nový“, no v skutočnosti starý svet poskytuje oboje v rovnakej miere. Veľký sovietsky tvorca je odrazu naživo a explicitne konfrontovaný so skutočnou podobou toho, čo si dosiaľ odopieral (sex) a čo iba falošne konštruoval pre filmové plátno (smrť).

Práve konštrukcia, respektíve spôsob, akým sú konštruované jednotlivé scény i celá snímka sú neustále okázalo vystavované na obdiv a upozorňujú na seba. Mystifikácia a splývanie faktov s fikciou v príbehu akoby poukazovali na to, že film nemôže byť prostou napodobneninou reality a nemá si to klásť za cieľ. Greenawayovi viac než o skutočný a verný životopis ide o interpretovanie umelcovej osobnosti v iných umeleckých formách. Precízne kompozície celkov inšpirované maľbami flámskych majstrov, skrývajúce množstvo detailov, bohaté dekoratívne interiéry a architektúra budov, techniky a herectvo vychádzajúce z epického divadla Bertolda Brechta či symfonický orchester opakovane hrajúci Prokofievov Tanec rytierov z baletu Rómeo a Júlia dokladajú, že veľké plátno a priestory kina sú pre plnohodnotné sledovanie zásadné.