9.0

Filmová recenzia

Jedno dobre situované okno a hŕstka hercov stačili v roku 1954 Alfredovi Hitchcockovi na to, čo dnes mnohí filmári nedokážu ani s vedeckofantastickými trikmi a multimiliónovou výpravou. Reč je o snímke Okno do dvora, v ktorej si James Stewart zahral práceneschopného fotoreportéra s voyeurskými sklonmi , zatiaľ čo Grace Kelly stvárnila jeho vydajachtivú priateľku z lepšej spoločnosti. Kto by si mal chuť pripomenúť, ako sa dá do, na naše dnešné pomery hádam priam komorného filmu, dostať vtip, napätie, akcia aj vzťahová dráma, má teraz mimoriadnu šancu vidieť túto nestarnúcu klasiku opäť na veľkom plátne.

L.B. Jeffries väčšinu svojich dní trávi pomerne dobrodružne – s fotoaparátom v ruke cestuje po najbizarnejších kútoch sveta a naháňa tie najlepšie zábery. Sedem dlhých týždňov, ktoré je nútený so zlomenou nohou stráviť v pokoji vlastného bytu, ho však naučia hľadať si aj iné záľuby. Napríklad pozorovať každodenné strasti, radosti aj stereotypy rozmanitej plejády susedov, s ktorými zdieľa výhľad do spoločného veľkomestského dvora.

Pohodlnú pozíciu nezainteresovaného pozorovateľa sa rozhodne opustiť v okamihu, keď ho premkne podozrenie, že sa v jednom z bytov na opačnej strane dvora stal krvavý zločin. Záľuba sa v tom okamihu stáva posadnutosťou, do ktorej neváha zapojiť ani svoju gracióznu priateľku, odzbrojujúco prostorekú ošetrovateľku či starého priateľa z radov detektívov. No v prvom rade do nej až po uši namočí nás, divákov.

Alfred Hitchcock mal nepochybne neomylný čuch na dobré zápletky (túto konkrétnu mu poskytol autor knižnej predlohy Cornell Woolrich), a vedel si do svojich filmov tiež vyberať prvotriedne herecké obsadenie. V čom však skutočne spočíva jeho genialita, to je akýsi Hitchcockov vnútorný psychológ (ba niekedy možno až psychiater), ktorý bez váhania vie nie len, ako dokonale manipulovať so svojimi postavami, ale najmä s divákom. Okno do dvora je toho ideálnym príkladom.

Tajomstvá bytu záhadného obchodného cestujúceho budete objavovať spolu s Jeffriesom doslova v priamom prenose a, dosť možno, aj so zatajeným dychom. Napokon, ako viac by už režisér mohol diváka zblížiť so svojim hrdinom, než že ho nechá po celý čas, rovnako, ako diváka, len bez pohnutia sedieť a pozorovať? Okno do dvora má však v talóne viac, než len sugestívnu krimi zápletku. Sú to aj skvelé konverzácie a pestrá mozaika minipríbehov, ktoré vás jednoducho budú baviť. Skrátka, pripravte sa na to, že si po návšteve kina možno tiež zatúžite zaobstarať svoj malý zvedavý ďalekohľad.

Jediné, v čom scenár možno predsa len svoj vek nezaprie, je azda až príliš doslovné vysvetľovanie východiskovej situácie v úvode. No a tiež zjednodušené vysvetlenie niektorých policajných procedúr, ktorému sa možno dnešný divák s červeným diplomom zo seriálovej kriminalistickej univerzity trošku zlomyseľne pouškrnie. Nuž, ale čo by to bol za 61- ročný film, ak by z neho nedýchala aspoň štipka staromódnej nostalgie?

Rear Window (USA, 1954, 112 min.)
Réžia: Alfred Hitchcock. Scenár: John Michael Hayes. Hrajú: James Stewart, Grace Kelly, Wendell Corey, Thelma Ritter

autor Hana Lippová 12.10.2015

Kinema

9.0

Metascore

Diváci

9.0

Ohodnotiť