7.0

Filmová recenzia

Od Emmerichovej deštrukcie New Yorku ubehlo 16 rokov a prišiel čas na iný príbeh Godzilly. Tvári sa ako moderný blockbuster, v jadre sa však hlási ku klasickej predlohe a ešte stihne vykresať aj poctu japonským monster filmom. Nie je toho málo na 123 minút, ale čo povie dnešný divák?

Kus čara novej Godzilly podobne ako v starších kusoch zaručuje nevedomosť. Preto sa vyhnem popisu deja do väčších detailov a len naznačím pár vecí. Intro sa odohráva v roku 1999 na Filipínach, keď sa Ken Watanabe a Sally Hawkins prídu pozriet na archeologický kráter, odkiaľ niečo ušlo do mora. Ešte v ten rok sa zrúti japonská atómová elektráreň a príde tam o život pár ľudí (i zvučné meno z castingu). Potom sa presunieme o 15 rokov vpred, kde príbeh pokračuje. Mladý chlapec Ford z intra má už cca 25 rokov, peknú manželku a syna – cez rok ’99 sa preniesol bez problémov. Jeho otec už menej, stále snorí v karanténe a zisťuje, že nie všetko je ako mu tvrdia (stupeň radiácie a pod.). Jedna vec je istá: po svete behá niečo obrovské a je otázkou času, kedy začne niečo ničiť. Napríklad veľkomestá...

O novej Godzille treba toho toľko povedať – ale málo prezradiť, aby ste mali z filmu plnší zážitok aj za cenu nepripravenosti. Dej obsahuje viacero námetov, v jadre stále núka atraktívnu deštrukciu a boj ľudstva proti obrovskému monštru. Veľa sa snaží vysvetliť, k čomu slúžia postavy vedcov, narážky na nukleárne bomby, pokusy a ich používanie a nepriamo odkazuje aj na dianie vo Fukushime. Budete čakať viaceré vysvetlenia, no nie vždy sa ich dočkáte, ale na budovanie napätia či neznámeho to stačí.

Godzilla je skratkovitý blockbuster. Veľké množstvo scén, ktoré slúžia na rozpovedanie deja, je veľmi krátkych na pomery žánrových filmov. Je to obrovské plus: neboríte sa dlhými minútami variácie na niečo videné, máte čas vstrebávať vedecké, akčné či pokojné momenty. Striedanie nálad je v celej stopáži, pri bleskových úsekoch fičia. No 123 minút obsahuje rozbitosť, cítiť ju kvôli množstvu lokalít (Filipíny, Japonsko, Havaj, ďalšie americké štáty). Skratkovité scény pôsobia proti prúdu bežných blockbustrov, kde si chcete vychutnať deštrukciu či 15-minútové finále; tu sa šetrilo alebo schválne pristúpilo ku kompromisu.

Novinku možno rozdeliť na dve polovice. V prvej sa viac báda, hľadá, napínajú očakávania. Ako bude Godzilla vyzerať, kedy príde na scénu, čo spôsobilo jej vznik, vydúrili sme ju z oceánu atď. V druhej nastane akcia, vojenské misie, vlaky naložené atómovými bombami na krehkom moste alebo efektný zoskok padákmi (ktorý ste videli v prvom, nič-nehovoriacom teaseri). Nová Godzilla má veru blízko ku klasickým monster movies japonskej produkcie, takže sa dočkáme drahých scén mlátenia vo veľkomeste. Akurát sa kedysi po pľaci pohybovali trikári v kostýmoch a dnes to renderujú PC. Pocit z videného však ostáva podobný a sčasti je to retro.

Godzilla je celkom šikovne nakrútená a Gareth Edwards si dovoľuje v jednom filme celkom veľa. Niekedy nechá deštrukciu na malej TV, inokedy ju pustí na pár sekúnd. Šikovne pracuje s kamerou a buduje napätie. Má scény plné slizu i ruskú ponorku na strome. Snaží sa mať za veľké peniaze bohatý titul.

Predovšetkým je otázne, ako čiastočne old-school, čiastočne skratkovitý, ale moderný hit bude pôsobiť na súčasného diváka. Je úplne iný (štýlom i náladou) ako vlaňajší Pacific Rim, hoci na pohľad patria do rovnakej škatuľky. Hoci je Godzilla odlišná, stále má svoju porciu klišé a typických scén, kde musí vystupovať aspoň jeden malý chlapec či šťastná rodinka (on-vojak, ona-sestrička). V súčte mi to však vychádza na necelý bod menej ako Ohnivý kruh. Godzilla je zaujímavejšia, no ťažšie drží pokope.

Godzilla (USA/Japonsko, 2014, 123 min.)
Réžia: Gareth Edwards. Scenár: Max Borenstein. Hrajú: Aaron Taylor-Johnson, Elizabeth Olsen, Bryan Cranston