NO

5. Pretože tvorcovia filmu zvolili autentický vizuálny štýl s využitím ručnej kamery a dobových technických prostriedkov, ktorý vám pripomenie domáce videokazety z osemdesiatych rokov.

6. Pretože režisér Pablo Larraín obsadil v produkcii aj pôvodných tvorcov „Nie“ stratégií, zahrali si však účastníkov opačného tábora. Zatiaľ, čo Larraínov film Post Mortem opisuje nástup Pinocheta k moci, No sa sústreďuje na ustanovenie demokracie. Konflikt možno vidieť aj medzi hlavnými hrdinami – zatiaľ, v Post Mortem vystupoval introvertný zamestnanec márnice, Saavedra je naopak bezstarostný, dobre zabezpečený a vykonávajúci kreatívne povolanie.

7. Pretože rozprávanie príbehu je dynamické, humorné, vyznačujúce sa ostrými dialógmi – a teda prístupné aj pre bežného návštevníka kina. Ako povedal sám režisér v rozhovore pre Indiewire: „ Príbeh funguje na viacerých úrovniach, ako zábava, pri ktorej divák skonzumuje popkorn a vníma emócie, alebo na úrovni intelektuálnej s ambíciou politickej analýzy.“

8. Pretože No tak možno prirovnať k vynikajúcemu filmu Dobrú noc a veľa šťastia – zatiaľ, čo jeden ilustruje víťazný boj americkej žurnalistiky so štátnym útlakom za čias Studenej vojny, druhý opisuje zápas čilskej reklamy s diktátorom. V oboch prípadoch sa nepriateľ schováva za svetlá televíznej obrazovky a zastrašuje pomocou účinnej atmosféry paranoje.

9. Pretože podobne ako v prípade spomínanej drámy Georgea Clooneyho, aj No využíva autentické reklamné a reportážne záznamy, ktoré približujú dobu účinne ako ktorýkoľvek dokument. Na pozadí uvoľnenej atmosféry reklamného umenia totiž prebieha život ohrozujúci konflikt idealizmu a skostnatených zásad. Politických, mediálnych.

10. Pretože No ponúka nádherne dvojzmyselný záver spochybňujúci jednak spoločnosť, jednak reklamnú etiku, ako aj zásady hlavného hrdinu.

Neľutujte svoje peniaze za inteligentnú zábavu. 
No je nové ÁNo.


No (Čile / USA / Francúzsko / Mexiko, 2013, 118 min.)
Réžia: Pablo Larraín