2.0

Filmová recenzia

Ole Bornedal úspešne presedlal z dánskej filmovej proveniencie na hollywoodsky veľkorozpočtový rýchlovlak svojou snímkou Nattevagten (1994), keď z nej vytvoril slušný americký remake Strážca mŕtvych (Nightwatch, 1997) s Ewanom McGregorom v hlavnej úlohe. Uhrančivá bola aj jeho Učiteľka (Vikaren, 2007), opäť čisto dánsky produkt. Síce so smiešnou ideou lapania emócií u ľudskej rasy, ale predsa len s kvalitným detským hereckým ansámblom.

S rokom 2012 sa Bornedal prišiel „úspešne“ pochovať Kliatbou z temnôt (The Possession). V scenári dvojica Juliet Snowden a Stiles White (Knowing, 2009) pospájala všetky klišé démonologickej kinematografie (exorcizmus, posadnutá čistá detská duša, dávna kliatba) a pri sledovaní produktu opäť spomíname na Unborn (2009), The Exorcism of Emily Rose (2005), The Last Exorcism (2010), či na samotného Friedkinovho Vyháňača diabla (1973).

S Nenarodenými má Bornedalova Kliatba z temnôt dokonca identického démona „dybbuka“, ktorý sa skrz posadnutú obeť snaží dostať na svet. The Possession nás uvádza do obrazu hneď v úvode zlovestnou sekvenciou, kedy sa zo záhadnej skrinky s hebrejskou rytinou ozýva strašidelný hlas a nasleduje likvidácia obete. Potom sa už klasicky narýchlo zoznamujeme s rodinným zázemím rozvedeného trenéra Clydea (Jeffrey Dean Morgan, známy ako šialenec Max trápiaci Hilary Swank v The Resident, 2011), jeho ex Stephanie (Kyra Sedgwick) s novým frajerom Brettom (Grant Show) a dvoma dcérami Hannah (Madison Davenport) a Emily (Natasha Calis). Posledne menovanej sa dostáva do rúk spomínaná tajomná skrinka, priťahuje ju podivnou silou, otvorí ju (hoci, samozrejme, ju otvoriť nemala) a vypustený démon môže začať vyčíňať...

V Kliatbe z temnôt sa schematicky pracuje s neveriacimi dospelými, vďačným detským objektom posadnutosti, s následným plochým pátraním po stopách zla v židovskej komunite. Duchárčina rozvracia dovtedajšie zabehané rodinné vzťahy, Clyde osamotene vláči temnú skrinku ku kompetentným odborníkom a malá Emily zlovestne zazerá, prevracia oči a uplakano odkrýva v sebe dybbuka. Podobne prebehlo už x duchárskych filmov, Bornedal sa drží všetkého, čo sa v nich mihlo, jeho Kliatba z temnôt nie je ničím výnimočná. Strašidelné okamihy tvoria predovšetkým zvukové efekty, na nejaké tie poveternostné zmeny, lekárske procedúry, meniace sa pohľady či chabé počítačové triky (nočné motýle, prsty v hrdle, plaziaci sa démon) je už hororový fanúšik zvyknutý. Hudobne napätie a tajomno akcentuje Anton Sanko (Rabbit Hole, 2010), pričom donekonečna opakuje hlboký klavírny tón v snahe udržať pocit zlovestného sledu udalostí.

SPOILER - V závere sa opulentne vyháňa, všetko lieta, telá narážajú o nemocničné múry, démon je, ako inak, úspešne znova uzamknutý do debničky, rodina sa vďačne lepí na seba a z rozvedeného páru sú opäť spriaznené duše. Radšej si počkajme, kedy si Sam Raimi presadne z producentskej stoličky na režisérsku, prestane zastrešovať podobné nepodarky a stiahne nás opäť do pekla, tak, ako sa patrí.

The Possesion (USA, 2011)
Réžia: Ole Bornedal. Scenár: Juliet Snowden, Stiles White. Kamera: Dan Laustsen. Strih: Eric L. Beason, Anders Villadsen. Hudba: Anton Sanko. Hrajú: Jeffrey Dean Morgan, Kyra Sedgwick, Natasha Calis, Madison Davenport, Grant Show, Matisyahu, Rob LaBelle

autor Zuzana Ondrišová 1.9.2012

Kinema

2.0

Metascore

4.6

Diváci

Ohodnotiť