6.0

Filmová recenzia

Oscarový víťaz roka 2006 prichádza s pokračovaním. Nie úplne vynúteným, nie úplne originálnym, ale má svoje kúzlo, výborné pesničky a na rozdiel od prvého dielu mu nebude v kinách dýchať na krk konkurencia premiér (vtedy súperil s Loveckou sezónou a Spláchnutým). Dostal solídne 3D a je hodný návštevy kina.

Vraciame sa do Antarktídy, kde si tučniak Mumble pekne nažíva so svojou rodinkou: partnerkou Gloriou i synáčikom Erikom. No Mumble sa trošku trápi, pretože Erik asi nezdedil gény po tatkovi a stepovanie mu nejde ľahko od nohy. A potom už idú problémy rad za radom: Erik ujde a do údolia sa prirúti obrovský ľadovec, kvôli ktorému prichádzajú tučniaky o prístup k potrave. To už si vyžaduje osobné zanietenie tatka a syna, prekonanie strachu či predsudkov a odhodlanie spojiť všetky zvieratká.

O prvom Happy Feet som písal ako o veľmi netradičnom animáku, ktorý si dovolil viaceré neskutočné momenty, spravidla však spojené s nečakanými emóciami. Bez problémov kombinoval veselé pesničky so smutnými chvíľami, kde sa tučniak začal dusiť a o desať minút sa už brodili odhodlaní hrdinovia v chlade a víchrici. Vo finále sa dokonca objavovalo ekologické posolstvo a živí ľudia! V animáku.

Osobná obava, či sa z druhého dielu nestane obyčajné akčné (väčšie, zábavnejšie) pokračovanie sa úplne nenaplnila. Zrejme má George Miller dostatočne silné slovo u Warnerov; dostal voľnú ruku, aby svoj úspech zopakoval. Pri pokračovaní vychádza z podobných premís, no zároveň sa derú vopred dva smutnejšie fakty. Že pohľad na tancujúcich či spievajúcich tučniakov už neohúri na prvý pohľad, pretože tento koncept sme už raz videli. A tým pádom by bolo dobré posilniť príbeh, resp. obsahovú stránku, aby bol zážitok plnší i niečím odlišný od úvodného arktického dobrodružstva.

Tu sa Miller trošku sekol, pretože vymyslel síce dramatickú líniu, nasypal do deja kopu nových postavičiek (ktoré majú v origináli aj hlasy Brada Pitta, Matta Damona či iných borcov) a striedanie emócií opäť tlačí tak vopred, že sa mu nedá vyhnúť a riskovať, že za desať minút sa stihnete báť, plakať i smiať, no tie elementy sú rôzne porozhadzované naprieč filmom a negradujú ako v jednotke. Skrátka a jasne, veľa dejových zlomov tu už raz bolo a tie nové nie vždy fungujú. To, že kedysi nevedel Mumble spievať a začal stepovať, bolo fajn. Ale keď sa boríme zase raz s jedným problémom artisticky nie hneď nadaného tučniaka, je to už len repríza.

Samozrejme, kombinácia viac všetkého a menej príbehového vedúca k menej kohéznemu vyzneniu filmu sa ešte nemusí podpísať pod slabé hodnotenie. Práve naopak, mladší divák si na originál možno ani nespomenie a čaká ho parádna jazda i morálne poučenie, že aj ten najmenší hrdina môže zmeniť celý svet. Audiovizuálna žranica sa totiž koná znova a neskutočne kombinuje mnohé prvky. Animácia veľa získava nasadením 3D, tie scenérie Antarktídy a rôzne hudobné sóla či vystúpenia sú na veľkom digitálnom plátne nádherne a aj kvôli nim by som odporúčal ísť do kina, hoci na slabší diel série.

Pri soundtracku nás čaká ešte väčšia porcia interpretov, rôznych pesničiek originálnych, prerobených i silno inšpirovaných. Čím väčší rozhľad máte v hudbe, tým viac si ich užijete. Nejde iba o Pink, Robina Williamsa, ale množstvo ďalších. Pravda, dabing veľa z originálu zoberie, no neskutočná skladba ostáva a minimálne obrovské hudobné porcie Johna Powella ostali – a kto si pamätá už monumentálne melódie z jednotky, opäť si príde na svoje. Ale pozor, fajnšmejkri iných žánrov dostanú tiež nejeden darček, napríklad keď Erik začne spievať operu v sugestívnom momente! Taký emocionálny zážitok naposledy mal snáď Princ egyptský.

Kritika, sklamanie i vlastné emócie bokom. Druhý Happy Feet nie je kúzelný a originálny ako prvý, slabší príbeh ho ťahá o bod nižšie, no stále je to podstatne lepší zážitok ako obyčajné ploché animáky o zvieratkách – detský i dospelý divák si nájde stále veľa zaujímavého a pútavého. Ako chuťovka na víkend je vhodný.

VYPOČUJTE SI ZVUKOVÚ RECENZIU

Happy Feet Two (Austrália, 2011, 100 min.)
Réžia: George Miller. Scenár: George Miller, Gary Eck, Warren Coleman, Paul Livingston. Kamera: David Dulac, David Peers. Hudba: John Powell. Hrajú: v slovenskom znení: Štefan Martinovič, Juraj Hrčka, Kamil Kollárik, Filip Tůma, Elena Podzámska, Miroslav Noga, Štefan Kožka, Juraj Kemka, Soňa Norisová