7.0

Filmová recenzia

Povýšiť prácu nad osobný život môže mať vážne dôsledky. Obzvlášť, ak je vašou prácou sledovať, chrániť a ovplyvňovať životy tých druhých….

V tom istom distribučnom roku v ktorom podľa nášho magazínu zvíťazil v kategórii Film roka 2007 nemecký príbeh o tajnej službe z doby nedávno minulej, si môžete pozrieť príbeh konkurenčnej tajnej služby. Bez ohľadu na bipolárnosť doby, bez ohľadu na stranu, ktorú reprezentujete, v konečnom dôsledku je mnohé rovnaké. Stasi alebo CIA, v jadre vecí ide o spleť manipulácii, o pavučinu služieb, z ktorých je ťažké vystúpiť...

Zatiaľ čo hrdinom spomínaného Životy tých druhých je agent, ktorý v boji s vnútorným nepriateľom opúšťa svoju orwelovsky vyprahnutú podobu a mení sa na dobrého človeka, v Kauze CIA sme svedkami opačného procesu. Z „nevinného človeka“, nádejného študenta a poctivého občana sa postupne stáva stroj, resp. súkolesie mašiny na vytváranie pocitu bezpečnosti a ochrany záujmov štátu.

Život Edwarda Wilsona (Matt Damon) nesledujeme lineárne, ale v niekoľkých časových obdobiach. Sledujeme ho v dobe vrcholu studenej vojny, po možno najväčšom fiasku CIA – po akcii v Zátoke svíň, ale i pred druhou svetovou vojnou v časoch, keď agentúra iba vznikala.

Skicovať, či nebodaj podrobnejšie rozvíjať niť príbehu, by bola mimoriadne nevďačná úloha pre obe strany. Ja by som sa pravdepodobne stratil v snahe spojiť množstvo informácii do jednej vety a vy by ste prišli o podstatnú časť príbehu. Obmedzím sa preto iba na konštatovanie, že scenárista Eric Roth (Mníchov) rozohráva svoju hru veľmi postupne a nepripravuje pre nás žiadne veľké akcie, ale skôr po článkoch budovanú drámu v rozľahlom epickom kabáte.

Práve rozsah (obsahový i tematický), podpísaný pod minutáž, je alfou a omegou vnímania filmu. Pre mňa osobne pôsobil čiastočne kontraproduktívne a to napriek tomu, že Kauza CIA sa snaží byť civilná, „dokumentaristická“ vo výpovediach a to bez zbytočných príkras. Napriek tomu, že množstvo postáv má svoj reálny predobraz a že osobná dráma rodiny, ktorá „padne za obeť na oltári vlasti“ má univerzálnejší ráz, presahujúci americké reálie, môj celkový dojem možno zhrnúť do frázy: “Who care?“. Jednoducho mi príde celý film silne odťažitý. Mám pocit, že "gro" jeho interesantnosti, je určené americkému publiku (ktoré do kina tak či tak neprišlo) a mne ako európskemu divákovi meditovanie nad americkou scénou, vskutku nie je potrebné.

Pocit určitej odťaživosti má v mnohom na svedomí aj hlavný hrdina. Nevýrazná „šedá“ tvár Matta Damona, je možno filozoficky správna, ale zďaleka v sebe nemá strojovú charizmu Ulricha Mühe a jednoducho nudí. Naopak, určite poteší množstvo ďalších postáv, ktoré aj keď sa iba mihnú (Joe Pesci), dokážu dať scéne zaujímavého ducha.

Rozhodne najväčším plusom filmu je jeho formálna stránka. Začína byť dobrým zvykom, že výrazní herci prechádzajú na druhú stranu kamery a stávajú sa veľmi zaujímavými režisérmi. Tak ako som svojho času zostal vyvalený z režijného umenia Georga Clooneyho, teraz uznanlivo pokyvujem hlavou pri výkone Roberta De Nira. A dvojnásobne tlieskam pri kamere Roberta Richardsona. Ich spoločná práca na tom, ako Kauza CIA vyzerá, je skutočne vynikajúca. Možno to chcelo trochu prestrihať a možno to jednoducho malo takto byť. Neľutujem, že som videl, ale druhýkrát nemusím. Dobrý pastier (čo je preklad originálneho názvu) chráni všetky svoje ovečky. Ja si myslím, že niektoré predsa len stoja za viac ako táto. Avšak čierna ovca, to rozhodne nie je.

The Good Shepherd (USA, 2006, 172 min.)
Réžia: Robert De Niro. Scenár: Eric Roth. Kamera: Robert Richardson. Hudba: Bruce Fowler, Marcelo Zarvo. Hrajú: Matt Damon, Angelina Jolie, Alec Baldwin, Tammy Blanchard, Billy Crudup, Robert De Niro, Keir Dullea, Michael Gambon, William Hurt, Timothy Hutton, Joe Pesci