5.0

Filmová recenzia

Veľké ohlasy spojené s filmom Borat opäť raz predbehli finálny výsledok pred samotným uvedením. Ako veľký fanúšik Aliho G som napäto očakával, kedy sa jeho film konečne ocitne v našich kinách. Výsledok však ani z časti nenaplnil moje predstavy.

Sacha Baron Cohen sa preslávil svojím programom Da Ali G show, ako aj filmom Ali G indahouse a to nielen v Anglicku. „Konvenčnému“ Albionu ponúkol iný druh humoru, ktorý sa stretol s pozitívnym ohlasom. Do svojej show Ali G pozýval rôzne známe osobnosti politickej, kultúrnej či sociálnej sféry, na ktorých účet vtipkoval. V krátkych prestrihoch uviedol na svetlo sveta i kazašského novinára Borata, ktorý sa snažil naučiť civilizovanému správaniu západného sveta.

Po úspechu jednotlivých epizód sa rozhodol Cohen nakrútiť celovečerný film o tomto kazašskom reportérovi. Borat dostáva úlohu od kazašskej vlády, „nakuknúť do americkej kultúry“ a niečomu sa priučiť, aby nadobudnuté skúsenosti dokázal pretaviť do skultivovania svojho národa. V skutočnosti ide o satirickú kritiku vybraných spoločenských a náboženských zoskupení. Nerobí rozdiely medzi židmi, cigánmi, homosexuálmi, mentálne či psychicky postihnutými. Uťahuje si zo všetkého, čo je istým spôsobom iné, odlišné.

Na začiatku sa ocitneme v rodnej kazašskej dedine hlavného protagonistu (v skutočnosti nakrúcanie prebiehalo v Rumunsku, neďaleko Bukurešti). Predstavuje nám svoju rodinu, susedov, takisto zvyky a tradície. Za pozornosť stojí najmä hromadný útek dedinčanov pred „židmi“. Dedina tvorí pravý opak miesta, na ktoré sa má vydať, aby zistil, ako zlepšiť ekonomickú a kultúrnu situáciu svojej krajiny. Prichádza do New Yorku spolu so svojím producentom Azamatom, aby nakrútili dokument o krajine snov. Počas úvodnej melódie prevzatej z filmu Polnočný kovboj (v spomínanom filme hlavný hrdina Joe Buck prichádza do New Yorku, aby tu našiel lepší život) perie svoju spodnú bielizeň v rieke. V New Yorku nevidí po prvýkrát len pohyblivé schody a výťah, ale aj krásku Pamelu Anderson v seriáli Baywatch, za ktorou sa rozhodne odísť do Kalifornie. Spoločne s producentom sa vydáva na ďalekú cestu naprieč Amerikou, plnú „zábavných“ príhod.

„Komédia desaťročia“ (podľa mnohých vyjadrení) sa v mojom prípade nekonala. Celá snímka pôsobí vykalkulovaným, povrchným dojmom. Počas osemdesiatich minút Borat ponúka veľmi malé množstvo svojich humorných eskapád a prezentuje predovšetkým variácie „obohraných“ vtipov. (Prekvapila ma scéna z jednej epizódy Da Ali G show, keď sa Borat učil správnemu stolovaniu. Podobnú scénu vidíme aj vo filme a neostane osamotená.)

Chýba buď väčšia autentickosť, alebo lepšia fikcia. Ľudia zobrazovaní v príbehu pôsobia strnulým dojmom. Snažia sa byť spontánni pred kamerou, ktorá im skôr vtláča pocit kŕčovitosti. Pohotové reakcie alebo snáď lepšie nacvičené scény, by filmu určite neublížili. Takmer všetky scény pôsobia ako naprogramovaný kompilát rôznych obohratých vtipov, ktoré sú v konečnom dôsledku skôr trápne než humorné.

Prezentovaný humor by oveľa lepšie pôsobil v epizodickom rozprávaní. Už po niekoľkýkrát sa ukázalo, že nie je až tak jednoduché vytvoriť z úspešnej série rovnako úspešný a kvalitný celovečerný film. Jednotlivé série Aliho G sú pre diváka zábavné práve preto, že ide o samostatné celky. Majú jasne zadefinovaný status a krátky časový interval, ktorý dokážu plnohodnotne naplniť. Od filmu sa očakáva oveľa viac. Nejde snáď ani tak o príbeh Borata v cudzej krajine, ktorý musí byť na podobne nízkej až „primitívnej“ úrovni ako samotný humor, ako skôr o naráciu (rozprávanie) tohto príbehu. Štruktúra rozprávania je raz epizodická, inokedy sa pokúša o plynulosť. Toto striedanie pôsobí veľmi zmätene. Má to za následok množstvo „hluchých“ pasáží.

Po formálnej stránke nie vždy perfektná práca sa dá ospravedlniť nízkym rozpočtom a tiež podmienkami, v ktorých (mini) štáb nakrúcal (mám na mysli najmä cestu v zmrzlinárskom aute z New Yorku do Kalifornie). Naopak, miestami dopomáha k zvýšeniu vierohodnosti zobrazovaných scén. Problémom ostáva obsahová zložka. Scenár má na starosti sám Cohen spolu s Antony Hinesom. Aj keď si myslím, že scenár pokojne mohli vynechať, pretože hlavná postava sa aj tak snaží predovšetkým improvizovať. Je otázne, či by v prípade čistej improvizácie bol film zaujímavejší a humornejší.

Borat sa zo všetkého najviac pokúša uťahovať z Američanov. Z toho aký majú životný štýl, aký suchý je ich humor, rovnako zo všetkých špecifík Ameriky. Bojí sa a nadáva na židov, cigáni sú pre neho tlupa zlodejov, feministky radšej ani nepočúva, kresťania sú obyčajní fanatici a pod. Všetko hyperbolizuje a „podáva“ v štýle najčiernejšieho humoru. Komu však týmto filmom asi najviac uškodil sú Kazaši. Zobrazením životných pomerov v Kazachstane, ktoré sú na tej najnižšej možnej úrovni, asi neponúkol pekný obraz o republike, najmä ,keď ani nebola v skutočnosti zobrazená.

Na záver dodám len toľko, že pre skutočných prívržencov Aliho G (medzi ktorých sa už po zhliadnutí Borata neradím) a takisto milovníkov sarkastického vysmievania sa z čohokoľvek a akokoľvek, je tento film ako stvorený. Pre mňa je to však film priemerný.

Borat: Cultural Learnings of America for Make Benefit Glorious Nation of Kazakhstan (USA, 2006, 83 min.)
Réžia: Larry Charles. Scenár: Sacha Baron Cohen, Anthony Hines, Peter Baynham, Dan Mazer. Kamera: Luke Geissbuhler, Anthony Hardwick. Hudba: Erran Baron Cohen. Hrajú: Sacha Baron Cohen, Pamela Anderson, Ken Davitian