RAD NEŠŤASTNÝCH PRÍHOD

Á propos Lemony Snicket: kto to vlastne je? Pomerne mladý (35 rokov) americký spisovateľ, vlastným menom Daniel Handler. Je autorom značne úspešnej knižnej série Rad nešťastných príhod (zatiaľ trinásť dielov, nové pribúdajú veľkou rýchlosťou cca. dve knihy ročne), ktorej úvodné tri časti poslúžili ako predloha tomuto filmu.

Štrnásťročná Violet, jej mladší brat Klaus a ich malinká sestra Sunny - súrodenci Baudelairovci - patria k ľuďom, s ktorými sa život nemazná. Po tom, čo im za záhadných okolností zhorel dom a v ňom obaja rodičia, boli pridelení do opatery svojmu najbližšiemu príbuznému: excentrickému a zákernému grófovi Olafovi. Jediný dôvod, pre ktorý prijal čerstvé siroty do svojho (temer strašidelného) domu, bol jeho eminentný záujem o veľké dedičstvo, ktoré po manželoch Baudelairovcoch zostalo. A je rozhodnutý spraviť čokoľvek, aby toto dedičstvo získal.

Príbehy Lemonyho Snicketa sa odohrávajú v úžasnom, fiktívnom svete, ktorý pôsobí ako Británia z konca 19. storočia, po cestách sa však premávajú autá z druhej polovice 20. storočia (áno, váš pocit je správny: čierne auto pána Poa skutočne je československá Tatra 603) a postavy použivajú mobilné telefóny a faxy. Rad nešťastných príhod v mnohom pripomína filmy Tima Burtona, najmä jeho Ospalú Dieru. No je to pochopiteľné, keďže väčšina tvorcov, zodpovedných za vizuálnu stránku filmu (kameraman, vedúci výpravy, architekt, kostymérka) spolu už pracovala práve na Burtonovej hororovej retrokrimi. Táto podobnosť však nie je rušivá: práve naopak, film je obrazovo veľmi nápaditý a údajne je bohatosť Snicketovho literárneho sveta do vizuálnej podoby prenesená viac než podarene.

Pri výbere hercov mali tvorcovia pomerne šťastnú ruku. V prípade predstaviteľa diabolského majstra prevlekov, grófa Olafa, padla voľba na Jimma Carreyho. Voči nemu smerujem aj moju najväčšiu výhradu: v prvej tretine filmu, v ktorej Olaf nevystupuje v zamaskovaní, jeho tvárové svalstvo a gestá nepoznajú medze a sú až príliš "carreyovské". Tento problém v obsadení je ale čoskoro prevážený ostatnými hercami, ktorí sú už zvolení pevnou castingovou rukou. Liam Aiken je v úlohe Klausa Baudelaira bezchybný, rovnako tak aj jeho "staršia sestra" Emily Browning (pri nej sa odvážim tvrdiť, že ak vydrží v nastúpenom trende, o štyri roky tu máme novú Scarlett Johansson).

Kapitolou samou o sebe je najmladší Baudelairovský súrodenec, batoľa Sunny. Na nej je najlepšie vidno ľahkosť a hravosť Radu nešťastných príhod. Nemluvňa je totiž regulérna postava, dokonca je to najdrsnejší hláškar zo všetkých - len repliky vždy zamrmle vo svojom baby-talku a my si ich prečítame preložené v titulku. A také cool komentáre, ako má ona, nemal ani Xander Cage ;)

Ako som napísal, predlohou pre scenár boli prvé tri knihy zo série Rad nešťastných príhod. Film preto pozostáva z troch epizód, ktoré viac-menej fungujú aj samostatne. Práve táto roztrieštenosť mnohým ľuďom prekáža; je len na vás, či ju budete ochotní prijať, alebo vás bude rozprávanie "po kapitolách" rušiť. Mne určite neprekážalo a vzhľadom na to, že rozprávačom filmu je sám Lemony Snicket píšuci svoju knihu (hlas mu prepožičal výborný Jude Law), je mierne literárna forma plne akceptovateľná.

Rad nešťastných príhod je snímka, v ktorej sa snúbi nesmierna príbehová hravosť s podarenou filmovou formou; je to film, ktorý si užijete, ak budete ochotní akceptovať neobvyklé skoro-fantasy prostredie a neobvyklý dobrodružný príbeh. Aj keď sa mu dá vyčítať prílišná priamočiarosť, nezabúdajme: je to film určený pre deti. Pre deti v nás.

Lemony Snicket's A Series of Unfortunate Events (USA, 2004, 104 min.)
Réžia: Brad Silberling. Scenár: Robert Gordon. Kamera: Emmanuel Lubezki. Hudba: Thomas Newman. Hrajú: Jim Carrey, Meryl Streep, Jude Law, Emily Browning, Liam Aiken, Kara Hoffman, Timothy Spall, Luis Guzman, Craig Ferguson