8.0

Filmová recenzia

Kávu síce nepijem, ale táto a to dokonca "silná", mi vôbec nevadila, naopak, lahodne sa mi rozplynula na jazyku. Netradične, metaforou, začínam recenziu na nový česko/islandský nízkorozpočtový film, ktorému by sa nádherne hodila "visačka" Slovenský... Prečo? Pretože presne takto nejak si predstavujem cestu von z tuzemského kinematografického marazmu. Cestu nízkorozpočtového kina, schopného zaujať, nenútene pobaviť a hlavne obdariť pocitom príjemne stráveného času.

Bolo by zaujímavé sledovať, ako by si slovenský nezávislý projekt s ambíciami osloviť to najširšie mladé publikum, viedol v našich končinách. Mohol by byť zároveň aj akýmsi lakmusovým papierikom, ktorý by prezradil, ako to vlastne vyzerá so slovenským filmom a slovenským publikom. Vráťme sa ale na zem. Silný kafe je totiž český projekt a my môžme len ticho závidieť. V jednoduchosti je krása, presne toho sa držali českí autori a presne na to sa u nás zabúda.

Komédia o vzťahoch a ostatných obyčajných veciach. Komédia o ľuďoch, ktorí nevedia čo chcú, pretože toho chcú príliš veľa a keď to dosiahnu, zistia ako málo im stačí. Komédia o láske, o ceste od vášne k hystérii a späť, o opovrhovaní neverou, okrem tej, ktorej sa sami dopúšťame a o maličkostiach, akými sú kariéra či povedať niekomu, že ho milujete. Silný kafe je ešte aj tragikomédia o prázdninovom, trochu hysterickom výlete na lodi po symbolickej rieke do ktorej dvakrát nevstúpiš. Maya (Kaisa Elramly) a Renata (Markéta Coufalová) sa nevideli desať rokov. Maya žije s Tomislavom (Žán Loose), Renata s Davidom (Martin Hoffman). Dva rozdielne páry, dva rozdielne vzťahy. A práve táto bizarná štvorica sa rozhodne po počiatočných problémoch vyraziť na spoločný výlet na miesta, kde obe dievčatá vyrastali. Spočiatku nevinné stretnutie sa mení na totálne hysterickú cestu z mesta a sondu do ľudských charakterov.

Každý kto si všimne logotyp písma na plagátoch Silnýho kafe, asi nebude mať problém s identifikáciou narážky na iný a veľmi populárny generačný film Davida Ondříčka - Samotáři. Nechápal by som to však len ako lacný vtip, či zneužitie nápadu, ale hlavne ako decentnú kritiku režiséra islandského pôvodu Börkura Gunnarssona, odchovanca FAMU, a jeho apel na to, že tragikomické generačné výpovede na tému ľudských vzťahov sa dajú tvoriť aj inak, hĺbavejšie. Že k tomu stačia tri miniDV kamery, minimálny rozpočet, kvalitný scenár a veľká snaha o reflexiu toho skutočného, neprikrášleného sveta, v ktorom mladí ľudia nepracujú ako spíkri v rádiu a nechodia do Thajska spoznávať krásy miestnych radodajných dievčat. Skôr sú to ľudia ako my, s podobnými problémami a schopnosťou reálnych a zároveň často absurdne komických dialógov.

Nezávislé "digitálne" Silné kafe získava prepisom na 35 mm filmový materiál surový a mierne zrnitý obraz. Ten pôsobí autenticky, intímne a do svojho popredia pretláča príjemné herecké výkony, dejovú pútavosť a dialógovú precíznosť. Núti vás tak zabudnúť na chyby v tempe strihu, kamerových kompozíciách a zvukových nedostatkoch. Dôležité je stotožnenie a realistickosť zobrazenia filmových postáv, ich charakterov a motivácii. Škoda preto vykonštruovaného záveru a zbytočnej snahy o nie veľmi uveriteľné vypointovanie. Budem sa opakovať, ale nedá mi to: Silný kafe je český projekt a my môžme len ticho závidieť. Aj keď premiéra nového slovenského filmu Kataríny Šulajovej - O dve slabiky pozadu sa blíži a my vraj padneme na zadok. Uvidíme, či február budúceho roka bude znamenať zlom pre slovenskú kinematografiu. Bolo by to určite skvelé.

Silný kafe (ČR, 2004, 85 min.)
Réžia: Börkur Gunnarsson. Scenár: Börkur Gunnarsson. Kamera: Tony Gřešek Hudba: Southpaw, Nierika, Roe-Deer. Hrajú: Kaisa Elramly, Žán Loose, Markéta Coufalová, Martin Hoffman, Jiří Ployhar, Ladislav Hampl, Vojtěch Švejda, Hana Maciuchová, Jiří Lábus, Petra Cicáková