1.0

Filmová recenzia

Odpad, odpad, odpad - nič iné ma v spojení s prequelom Vyháňača diabla nenapadá. Keď je producent nedôvtipný a menšie, ako aj väčšie narážky osudu nepochopí, nemôže vzniknúť nič iné. A tak sa do plejády hrozných pokračovaní inak geniálneho The Exorcist z roku 1973 pridružil aj jeho prequel - a dokonca hneď obsadil aj prvé miesto najneodporúčatelnejších filmov tohto mesiaca (a možno aj roka).

Pred dvoma rokmi dostal scenárista a režisér Paul Shader za úlohu vyhnať Vyháňača diabla zo stoky, do ktorej sa vďaka svojim dvom pokračovaniam dostal. Jeho film (súdiac podľa toho, čo sa dostalo do kín, to mohlo byť už iba lepšie) však neprešiel kontrolou producenta Jamesa G. Robinsona s odôvodnením, že je málo strašidelný. Namiesto toho aby poveril Shradera "zostrašidlením" jeho diela sa ho Robinson rozhodol vyhodiť a na jeho miesto povolať Rennyho Harlina (Smrtonosná pasca 2). Ten si však povedal, že všetko natočiť od piky s polovičným rozpočtom v tretine času, bude rozhodne väčšia sranda, ako sa pokúsiť zachrániť už natočený materiál, a tak uzrel sveta jeden z najhorších hororov vôbec. A pritom námet znel tak sľubne ...

Vyháňač diabla: Počiatok sleduje bývalého kňaza Merrina (v originálnom Vyháňačovi diabla ho hral Max Von Sydow, tu ho hrá Stellan Skarsgard), ktorý zanevrel na Boha počas druhej svetovej vojny a tak v roku 1949 utápa svoj život v alkohole. Inak trávi svoj čas ako archeológ a práve toto jeho hobby ho zaveje do Afriky ku vykopávke kresťanského kostola, ktorý tam však nemá čo robiť (ako sa dozvieme, Byzantská ríša až tak ďaleko nesiahala). Ako už názov filmu naznačuje, v kostole sa nachádza stelesnené zlo, postupne ovládajúce osoby v dedine. Akýsi diabol poštve proti sebe domorodcov a britskú armádu, ktorá kostol objavila. A tak je na Merrinovi, aby získal späť svoju vieru a zabránil najhoršiemu. Námet sám o sebe znie slušne - nadaný scenárista by tu mohol ťažiť z viacerých uhlov. Nachádzanie viery mohlo slúžiť ako fantastický charakterový rozmer a príbeh, kým viaceré odkazy na starý originál mohli vyvolať aspoň spomienky na jeho atmosféru, z čoho mohol ťažiť zase celý film. Bohužiaľ, divák sa ničoho podobného nedočká.

Ako prípravu na (v retrospektíve) vyhodených 170 Sk som si požičal a pozrel originálneho Vyháňača diabla - hovoril som si, pre porovnanie. Avšak niečo ako porovnanie tu nie je možné vytvoriť, ba na to ani pomyslieť. Snáď neexistujú dva žánrové filmy, ktoré by mali od seba ďalej a boli tak rozdielne. Kým klasika zo 73.-teho umne balansuje s materiálom, šetrí efektmi a buduje dokonalú atmosféru v "modernom" prostredí, stavia Počiatok "strach" (ak sa to tak dá nazvať) na veľmi-veľmi lacných ľakačkách, bez akejkoľvek atmosféry alebo kvalitného príbehu. Postavy, ktoré aspoň v prípade otca Merrina mali neuveriteľný potenciál, sú ploché, neprepracované a celkovo nezaujímavé. Tu nezmôže ani občasné naviazanie na originálnu predlohu v podobe medailónu alebo zastavených hodín - nič, a pozerať sa 114 minút na Počiatok skoro až fyzicky bolí. Navyše prostredie Afriky až nechcene silno neguje všetky extrémnosti príbehu (v extrémnom prostredí viaceré udalosti pôsobia normálnejšie, než v modernom mestskom, nám známom, prostredí) a vyvoláva asociácie s blockbastermi ako Múmia, či Múmia 2 - a to rozhodne nebolo chcené (ktorý vážny horor sa už len chce asociovať s komédiou?) ...

Príbeh o ničom, predvídavý a neprepracovaný, počítačové efekty na hranici popukania sa od smiechu a neuveriteľne zahodený (až trápny) koniec resp. vyvrcholenie, to sú charakteristiká Vyháňača diabla: Počiatku. Keď si myslíte, že sa aspoň budete báť, musím vás rovnako sklamať. Nehovorím, že originál z roku 1973 bol boh-vie-ako strašideľný, ale jeho usadenie v prítomnosti ako aj skepsa doktorov a beznádej matky, vytvorili sužujúcu atmosféru v ktorej, aj keď sa človek nebál, aspoň cítil nepohodlie (spomeniem iba napr. vyšetrenia v nemocnici). Počiatok namiesto atmosféry sužuje zdravý rozum myšlienkami na to, prečo človek za tento odpad vyhodil peniaze. Lacné ľakačky sú vytvorené náhlymi prechodmi z ticha do hluku (ktoré diváka vystrašia už len preto, lebo je normálny a vadí mu, keď je z ticha zrazu bordel), každá, aj tá najnevýznamnejšia udalosť, je exponovaná zvukovým dizajnom pod mottom: "Keď obraz nestačí, pomôže nám divákov vyľakať aspoň zvuk". Radové zabíjanie charakterov, medzi nimi aj jedného dieťaťa, len pre efekt, spolu s nevšedným gore-podielom (roztrhané končatiny, vnútornosti, všade krv) už iba podpisujú závet nad neschopnosťou réžie a scenára.

Ešte si dobre pamätám, ako nám asi pred rokom náš šéfredaktor hovoril, že sa máme strániť nulových hodnotení, podobne ako hodnotení 10 z 10, keďže obidva smery sú extrémne - jeden by znamenal, že horší film neexistuje a druhý, že lepší ešte nenakrútili. Keď tak prebehnem recenzie posledného mesiaca, myslím, že sme boli donútení od tejto zásady upustiť (keď nám už Pán Prsteňov tú desiatku zvládol, prečo by sme nešli aj dole, že?). Vyháňač diabla: Počiatok je naozaj jedným z najväčších odpadov, aký môžete momentálne v našich kinách vidieť. V retrospektíve by som na to nešiel ani zadarmo. Porovnávať tento prequel s originálom je urážkou dobrého vkusu, ale predsa dostane tento film aspoň jednu hviezdičku - už len z nostalgických príčin a vďaka u mňa ešte stále pretrvávajúceho dojmu z originálu ...

Exorcist: The Beginning (USA, 2004, 114 min.)
Réžia: Renny Harlin. Scenár: William P. Blatty. Kamera: Vittorio Storaro. Hudba: Trevor Rabin. Hrajú: Stellan Skarsgĺrd, Izabella Scorupco, James D´Arcy, Julian Wadham, Andrew French, Remy Sweeney