Padla posledná klapka dobového filmu V utajení. Bratislava ako Viedeň minulého storočia

Počas víkendu sa v Bratislave skončilo nakrúcanie nového rakúsko-slovenského dobového filmu V UTAJENÍ režiséra Gorana Rebića. Príbeh inšpirovaný skutočnými udalosťami sleduje osud antifašistickej odbojárky Evy na pozadí dramatických dejín. V medzinárodnom obsadení sa po boku Birgit Minichmayr, Itaya Tirana či Roberta Stadlobera predstaví aj Zuzana Mauréry. Nakrúcanie pritom vrátilo Bratislavu o niekoľko desaťročí späť – slovenská metropola vo filme zastúpila Viedeň 30., 40. a 50. rokov.

Ulicami prechádzal tank, na koľajnice sa vrátila električka z 30. rokov a filmári stavali väzenské cely. Od 25. augusta do 3. októbra sa Bratislava pred kamerou menila na Viedeň minulého storočia. Práve tu vznikala veľká časť rakúsko-slovenského filmu IM VERBORGENEN (V UTAJENÍ) režiséra Gorana Rebića. Film je adaptáciou rovnomenného oceňovaného románu spisovateľky Ljuby Arnautovićovej a vychádza zo skutočných udalostí. Zaujímavosťou je, že autorka je vnučkou hlavnej hrdinky príbehu.

Príbeh ženy, ktorá sa nevzdala svojich ideálov

V centre filmu stojí Eva – antifašistická odbojárka a „tichá hrdinka“, ktorá napriek osobným stratám, represiám, prenasledovaniu a mučeniu zostáva verná svojim ideálom. Jej osobný príbeh sa odohráva na pozadí veľkých európskych dejín – od Rakúska cez bývalé Československo až po Sovietsky zväz, od demokracie k diktatúre, fašizmu a stalinizmu – a späť. Film zároveň pripomína často prehliadanú úlohu žien v protifašistickom odboji.

Práve Evin boj za spravodlivosť, občianska odvaha a odpor voči akejkoľvek forme neľudskosti dávajú historickej látke presah do súčasnosti. Režisér Goran Rebić, ktorý v Bratislave trávil čas takmer od začiatku roka, hovorí, že práve tu začal tento rozmer príbehu vnímať ešte intenzívnejšie. „Objavujem hlboké prepojenia. Nielen historické. Ja som v príbehu tohto filmu našiel veci, o ktorých musíme hovoriť práve teraz, v týchto dňoch,“ zdôrazňuje. „Denne som chodil okolo ulice Borisa Nemcova. Rozumiem. Viem, kde sa dnes nachádzame, a dúfam, že aj to, kam by sme mali smerovať. Určité veci som pochopil, až keď som sem prišiel. Napríklad slogan z roku 1989: Chceme vidieť Devín z druhej strany. Pre mňa táto spolupráca, to, že tvoríme film spoločne, metaforicky ukazuje Devín z druhej strany. Uvedomil som si tiež, že Devín je anagram slova Vídeň, Viedeň. Toto je brána do Viedne. Keď sme vo Viedni na kopci, vidíme Bratislavu a naopak.“

Viedeň nakrútili v Bratislave

Rozhodnutie preniesť Viedeň do Bratislavy nebolo len produkčným riešením. Pre Rebića sa prepojenie oboch miest stalo súčasťou samotného filmu.

„Rozhodli sme sa natočiť Viedeň 30., 40. a 50. rokov v Bratislave. A myslím si, že to bolo najlepšie rozhodnutie, aké sme mohli spraviť. Rozprávame príbeh Evy, veľmi zvláštneho osudu človeka, ktorý bojuje a v priebehu okamihov rozhoduje o veciach týkajúcich sa života a smrti. Niekedy som počas nakrúcania mal pocit, že sme v rovnakom režime. Za pár sekúnd sme sa rozhodovali – nie o živote a smrti – ale o tom, ako vyriešime tú či onú situáciu, aby sme filmový príbeh potiahli ďalej. A myslím si, že sme sa v zohratom rakúsko-slovenskom tíme zakaždým rozhodli správne. Takže som jednoducho šťastný,“ dodáva režisér.

Zuzana Mauréry v medzinárodnom obsadení

Hlavnú postavu Evy stvárňuje Birgit Minichmayr, držiteľka Strieborného medveďa za najlepší ženský herecký výkon na Berlinale 2009. V hlavných úlohách sa predstavia aj Itay Tiran (film Libanon, Zlatý lev za najlepší film v Benátkach 2009), Robert Stadlober (najlepší herec na festivale v Montreale, 2001) a Zuzana Mauréry (najlepší ženský herecký výkon v Karlových Varoch, 2016).

V menších úlohách sa objavia aj Karl Markovics (Grandhotel Budapešť, Lída Baarová, Babylon Berlín), Merab Ninidze (Pokánie, Hra špiónov, Konkláve) či herec, scenárista a režisér Markus Schleinzer, ktorého film Rose (2026, hlavná súťaž Berlinale) je aktuálnou rakúskou nomináciou do výberu na Oscara.

Film produkujú spoločnosti AMOUR FOU Vienna a slovenská PubRes

Producenti AMOUR FOU Alexander Dumreicher-Ivanceanu a Bady Minck zdôrazňujú nielen historický, ale aj súčasný rozmer príbehu. V UTAJENÍ podľa nich rozpráva osud jednej európskej rodiny vo Viedni v priebehu jedného storočia a ako historický film pracuje aj s originálnymi archívnymi materiálmi. „Film je umelecky ambiciózny projekt: historický film s využitím originálnych archívnych materiálov, ktorý rozpráva univerzálny príbeh, ktorý v súčasnosti – vzhľadom na politické a spoločenské napätie a celosvetovo narastajúce autoritárske tendencie – nemôže byť naliehavejší a aktuálnejší.“

Dôležitou súčasťou projektu je podľa nich aj medzinárodné herecké obsadenie. „Tešíme sa, že režisér Goran Rebić prenesie tento román na filmové plátno s vynikajúcim hereckým obsadením – na čele s Birgit Minichmayr a vrátane skvelej slovenskej herečky Zuzany Mauréry.“

Nie servis, ale slovenská koprodukcia

Výraznú stopu má vo filme aj slovenský tvorivý tím. Architektom filmu je Branislav Mihálik (MIKI, Černák), kostýmovou výtvarníčkou Katarína Štrbová Bieliková (Želary, Učiteľka, Vlny) a umeleckou maskérkou Andrea Štrbová (Invalid, Svetielka, MIKI).

Zuzana Mistríková a Martin Repka (producenti PubRes) približujú film V UTAJENÍ ako emocionálne strhujúci a vizuálne pútavý príbeh, ktorého silné dramatické postavy sú zasadené do mimoriadnych historických okolností. „Pre našich rakúskych kolegov bolo nakrúcanie v Bratislave prvou skúsenosťou so slovenským štábom a sme nesmierne radi, že svoju dôveru neoľutovali. Nakrúcanie bolo technicky náročné – nakrúcali sme tank v uličkách Bratislavy, stavali sme cely, v ktorých trýznitelia vytápali väznené ženy vodou, a práve v posledný deň nakrúcania sme vrátili na bratislavské koľajnice električku z 30. rokov. Je potrebné zdôrazniť, že nejde o poskytnutie služieb rakúskym partnerom, ale o reálnu koprodukciu, v ktorej majú zásadné postavenie slovenskí filmoví tvorcovia,“ približujú. Výsledkom spolupráce je, že už dnes pripravujú ďalší projekt, ktorý by sa mal nakrútiť na Slovensku.

Rakúsko-slovenský koprodukčný film V UTAJENÍ vstúpi do kín v druhej polovici roka 2027.

Zaujímavé atribúty filmového príbehu / doplňujúce informácie

Inšpirované skutočnými udalosťami / podľa oceňovanej literárnej predlohy

Film V UTAJENÍ je adaptáciou uznávaného románu „Im Verborgenen“ od Ljuby Arnautovićovej, autorky a zároveň vnučky hlavnej hrdinky príbehu. Román získal v roku 2018 rakúsku knižnú cenu, odvtedy vyšiel v piatich vydaniach a bol preložený do holandčiny, chorvátčiny a srbčiny. Najnovšia kniha Arnautovićovej „Erste Töchter“ (Prvé dcéry) bola nominovaná na Európsku knižnú cenu 2025.

Silná ženská protagonistka

Protagonistka Eva je antifašistická odbojárka, ktorej odvaha, emancipácia a nezávislosť rezonujú aj so súčasnými témami sebaurčenia žien a občianskej odvahy. Napriek represiám, prenasledovaniu a mučeniu zostáva verná svojim ideálom a bojuje za budúcnosť založenú na solidarite.

Film zároveň upozorňuje na často prehliadanú kapitolu protifašistického odboja – aktívnu účasť množstva žien, ktorých príbehy zostali z veľkej časti nepovšimnuté.

Historický príbeh so súčasným presahom

Evin boj za spravodlivosť, jej neochvejný postoj a odpor voči akejkoľvek forme neľudskosti nadobúdajú novú aktuálnosť v čase rastúcich autoritárskych a neliberálnych tendencií v Európe i vo svete. V UTAJENÍ je tak nielen historickým filmom, ale aj príbehom o osobnej a spoločenskej transformácii s výrazným presahom do súčasnosti.

Osobný príbeh uprostred veľkých dejín

Za historickými udalosťami stojí hlboko osobný príbeh ženy a oddanej matky. Eva musí vytrvať, aby zachránila životy, zostať ľudská aj v najtemnejších momentoch dejín a uprostred nich nachádzať chvíle lásky a blízkosti. Práve tento emocionálny rozmer dáva jej príbehu univerzálnosť a nadčasovosť.

Európsky osud

Hoci sa veľká časť filmu V UTAJENÍ odohráva vo Viedni, jeho príbeh prekračuje hranice jednej krajiny. Vedie od Rakúska cez bývalé Československo až po Sovietsky zväz a zachytáva cestu Európy od demokracie k diktatúre, fašizmu a stalinizmu – a späť.

Slepé miesta európskej kultúrnej pamäti

V UTAJENÍ otvára aj menej známe kapitoly európskej histórie. Rakúska občianska vojna a austrofašizmus, ktoré predchádzali „Anschlussu“ Rakúska k Tretej ríši, zostávajú dodnes menej reflektovanými témami európskej kultúrnej pamäti.

Film pripomína aj širšie historické súvislosti – rakúska občianska vojna predchádzala španielskej občianskej vojne a mnohí rakúski odbojári sa neskôr pridali k španielskym republikánom v boji proti Francovmu fašistickému prevratu podporovanému Mussolinim.

Červená Viedeň, história a architektúra

Film sa venuje aj aktivistom tzv. Červenej Viedne a ich odporu proti nástupu fašizmu, čím približuje málo známu kapitolu európskej histórie.

Dôležitým miestom nakrúcania je Karl-Marx-Hof, jeden zo symbolov viedenského sociálneho bývania. Film tak otvára aj tému architektúry, urbanizmu a mestského plánovania. Viedenské sociálne bývanie predstavuje výnimočný architektonický a sociálny projekt, ktorý je dodnes predmetom medzinárodného záujmu a architektonického výskumu. Súčasťou filmu sú navyše originálne archívne zábery z obdobia Červenej Viedne.

Keď súčasný film vstúpi do archívnych záberov

Jedným z výrazných filmových postupov V UTAJENÍ je spojenie farebných a reštaurovaných archívnych záberov z 30. až 50. rokov 20. storočia s novo nakrúteným materiálom. Historický archív a súčasná filmová tvorba sa tak prepájajú do jedného vizuálneho sveta.

Vďaka kameramanovi Martinovi Gschlachtovi, supervízorovi vizuálnych efektov Mauriceovi Millerovi, kostýmovej výtvarníčke Kataríne Štrbovej Bielikovej a umeleckej maskérke Andrei Štrbovej sa Birgit Minichmayr v úlohe Evy prirodzene pohybuje v archívnych záberoch Viedne zachytávajúcich kľúčové historické udalosti.