Kojot Vilda oslavuje. Presne v deň svojich 77. narodenín si príde do českých a slovenských kín vyrovnať účty

Na filmovom plátne sa prvýkrát objavil 17. septembra 1949. O 77 rokov neskôr, presne v ten istý deň, dostáva večný smoliar vlastný celovečerný príbeh Kojot vs. šmejdi – a tentoraz už odmieta byť jediným, kto za všetko zaplatí. Po desaťročiach rakiet, výbuchov, pádov a katastrofálnych plánov mení taktiku: najíma si právnika a všetky svoje účty posiela na jedinú adresu – ACME ženie pred súd. A zdá sa, že tento plán mu konečne vyšiel. Film má na Rotten Tomatoes 96 % od kritikov a 95 % od divákov, pričom kritický konsenzus vyzdvihuje jeho humor, srdce aj to, ako presvedčivo dokazuje, že Looney Tunes majú čo povedať aj dnešnému publiku.

Za jednou z najslávnejších naháňačiek v histórii animácie stoja Chuck Jones a Michael Maltese. V krátkom filme Fast and Furry-ous z roku 1949 postavili prvýkrát proti sebe Kojota Vildu a Vtáka Uličníka a našli princíp, ktorý nepotreboval takmer žiadne slová. Vták Uličník beží. Kojot ho chce chytiť. Vymyslí absurdne komplikovaný plán – a ten sa s takmer železnou pravidelnosťou obráti proti nemu. Vilda vybuchne, narazí do skaly alebo spadne z útesu. Opráši sa. A skúsi to znova.

Práve táto posadnutosť, vynaliezavosť a absolútna neschopnosť vzdať sa urobili z večného smoliara jednu z najznámejších postáv Looney Tunes. Nový film však mení perspektívu: čo ak problém celé tie roky nebol iba v Kojotovi?

77 rokov nehôd. Teraz sú z nich dôkazy

V Kojot vs. šmejdi spojí Vilda sily s právnikom Kevinom Averym v podaní Willa Forteho. Z nekonečnej kreslenej naháňačky sa tak stáva absurdná súdna komédia, v ktorej sa logika Looney Tunes stretáva s právnickým svetom.

Na opačnej strane sporu stojí Buddy Crane v podaní Johna Cenu, právnik zastupujúci ACME. A všetko, čo celé generácie poznali ako grotesku – nefungujúce výrobky, nárazy, explózie a pády – zrazu vyzerá ako celkom slušný dôkazový materiál.

Práve spojenie anarchického humoru Looney Tunes s prekvapivo emotívnym príbehom oceňujú aj kritici. Kojot vs. šmejdi má na Rotten Tomatoes 96 % pozitívnych recenzií a kritický konsenzus vyzdvihuje jeho humor, srdce a schopnosť ukázať, že Looney Tunes majú čo povedať aj dnešnému publiku. Nadšené sú aj jednotlivé recenzie: film opisujú ako zábavný, dojímavý, odvážny či pôsobivý a oceňujú, že pod všetkými kreslenými katastrofami našiel aj niečo nečakané – emóciu. Zdá sa teda, že po desaťročiach plánov končiacich kráterom v zemi Vildovi jeden predsa len vyšiel.

Stále ten istý Kojot. A stále bez slov

Hoci je tentoraz Vilda hlavným hrdinom celovečerného filmu, tvorcovia nemenili to, čo na ňom fungovalo celé desaťročia. Zostáva posadnutý svojím cieľom, prakticky nezničiteľný a – rovnako ako v klasických príbehoch s Vtákom Uličníkom – bez slov.

Režisér Dave Green a jeho tím sa pri tvorbe vracali k odkazu Chucka Jonesa. Nesnažili sa Looney Tunes za každú cenu prerábať na niečo súčasné, ale zachovať ich humor, rytmus, sarkazmus, vizuálnu logiku aj rýchlosť kresleného násilia. Výsledkom je svet, v ktorom hraní herci a animované postavy fungujú bok po boku – a kreslený kojot môže byť rovnocenným partnerom v súdnej sieni.

Na pľaci mal Vilda vlastného dvojníka

To však pri nakrúcaní prinieslo celkom praktický problém: ako hrať s niekým, kto na pľaci v skutočnosti neexistuje? Tvorcovia preto priviedli Vildu k životu ešte predtým, ako sa o to postarali animátori. Veterán bábkarstva Dave Barclay vytvoril Kojota v životnej veľkosti, s ktorým mohli Will Forte a ďalší herci skúšať scény. Bábka im pomáhala nielen s pohľadmi a pohybom, ale fungovala aj ako skutočný herecký partner; dokázala dokonca meniť základné výrazy tváre. Barclay pritom patrí k skúseným bábkarom a pracoval aj na filme Kto obvinil králika Rogera?

Až potom fyzického Vildu nahradila jeho výsledná animovaná podoba. Na pľaci tak mal večný smoliar na chvíľu skutočné telo. Jeho talent dostať sa do problémov tým, samozrejme, neutrpel.

Prípad Kojot verzus ACME sa začal v The New Yorker

Myšlienka dostať ACME pred súd je pritom oveľa staršia než samotný film. Spisovateľ Ian Frazier publikoval v roku 1990 v magazíne The New Yorker satirický text Coyote v. Acme, ktorý položil absurdne logickú otázku: čo keby Kojot prestal znášať následky nefungujúcich výrobkov a výrobcu jednoducho zažaloval?

Trvalo 36 rokov, kým sa táto premisa dostala na filmové plátno. A cesta filmu k divákom bola napokon takmer rovnako komplikovaná ako jeden z Vildových plánov.

Nezničiteľný Kojot. A film, ktorý tiež odmietol zmiznúť

Hotovú snímku Kojot vs. šmejdi spoločnosť Warner Bros. Discovery v roku 2023 odložila a istý čas hrozilo, že sa k publiku vôbec nedostane. Rozhodnutie vyvolalo výrazný odpor vo filmovej komunite a okolo filmu sa rozpútala verejná diskusia.

Napokon však nezostal v trezore. Distribučné práva získala spoločnosť Ketchup Entertainment a film sa po rokoch neistoty dostal na veľké plátna. Je v tom až príliš dokonalá kojotovská pointa. Príbeh postavy, ktorá môže spadnúť z útesu, nechať sa odpáliť dynamitom a o chvíľu skúšať ďalší plán, takmer skončil filmom, ktorý mal zmiznúť skôr, než ho uvidia diváci. Nestalo sa. Kojot jednoducho opäť vstal.